KROLOK je projektom zaujímavých kapiel Algor, Malokarpatan a Remirath, zúčastňujú sa ho konkrétne Peter na base, Miro na bicích a HV na gitare, vokáloch a ešte k tomu klávesy. Slovenská Black Metalová scéna je celkom malá v porovnaní s inými krajinami, preto je len dobré, že navyše vznikne aj nejaký ten projekt zabehnutých kapiel a navyše ak je kvalitný a zaujímavý, je to veľké plus. Novinka „Flying Above Ancient Ruins“ je vydávaná pod záštitou perfektného labelu Hexencave Productions, o obal sa postaral David Glomba, luxusná ruka umeleckej temnoty v kreativite a čarovné prsty ohlodávajúce triumfálne pozostatky údolia temnôt. Čo viac si priať? KROLOK hrajú dosť presvedčivý a čistý Black Metal atmosférického charakteru, kde tu okoreneného o vplyvy starých Darkthrone, či Burzum, alebo starý Satyricon, Ancient a podobne, proste Black Metal v jeho 90tkových podobách. To prirovnanie berte trochu s nadhľadom, je to len také priblíženie čo môžete očakávať, chlapi si dokážu vystačiť s vlastnou invenciou a nápadmi, nemusia kopírovať niekoho tak okato aby z toho vzniklo niečo uctievačské. Materiál síce nie je úplne nový, skladby ako Count Von Krolok, The Wanderer Ascends (Father of Sorrows And Past), Hunger of Her Eyes a At The End of New Age pochádzajú buď z predošlého Proma, alebo EP „At The End of New Age“, vlastne väčšina materiálu je staršia, iba prvá skladba Flying Above The Ancient Ruins je novou. Ja osobne sa stretávam s ich tvorbou prvý krát až na tomto albume, takže nemám moc čo porovnávať, ale už teraz môžem napísať, že album ma celkove pohltil svojou strašidelnou, dramatickou, ale aj grotesknou atmosférou ako neviditeľné mraky, mesiac v splne. Pri počúvaní mám vždy dojem, že sa strácam niekde v hlbokých lesoch, kde sotva preniká mesačné svetlo, aj to len symbolicky aby som si stihol uvedomiť v akom hustom a magickom lese som. Navyše natrafím na starú hradnú cestu časom, kadiaľ sa kedysi premávali staré koče ťahané čiernymi tátošmi, v ktorých sedávali bledé tváre s čiernou jazvou na duši. Ponoriť sa do hĺbky tejto hudby je ako preniknúť do starých čias kedy sa nosili ešte staré šaty voňajúce po stuchnutosti, kedy vlci ešte zavýjali hlbokou nocou a v diaľke sa ozývali netopiere. Riffy ponúkajú kľukaté prepracované tremolo postupy oviate zaujímavými harmóniami, vždy sa tu vyskytuje niečo zaujímavé, fascinujúce, mystické, nočné....neviem si pomôcť, ale týmto albumom sa moja myseľ vždy ponorí do sveta kde nevládne žiadne svetlo, jedine mesiac ponúka akú takú orientáciu v priestore. Skladby sú v priamej línii 90tych rokov, neviem ako sa im tak dokonale podarilo vyvolať ducha tohto obdobia, no je to viac než autentické, pripadám si akoby som objavil starý zabudnutý klenot v Karpatských horách. „Flying Above Ancient Ruins“ sa rozprestiera na časovej dĺžke tesne pod 35 minút o piatych skladbách, priemerne sa skladby pohybujú okolo 6 minút, takže žiadne krátke úsečné skladby, ale rozsiahle ságy o vychudnutých hladných tvoroch, bažiacich po červenej tekutine, číhajúcich nie len v temných komorách hradov, ale aj v pivniciach a na cintorínoch. Môže sa to všetko zdať ako klišé, ale jednoducho toto k podobnej tematike patrí a ak sa dostatočne dobre obalí mýtmi, legendami, tajomstvami a zachová sa starý punc starobylej atmosféry, vznikne z toho takto silný album. Všetky skladby ponúkajú jednoduché, no účinné riešenia mystického Black Metalu so všetkým čo k tomu patrí, nie je núdza o pochmúrne a desivé klávesové plochy, ktoré musí hrať len samotný Count Von Krolok vo svojej chladnej mramorovej sieni niekde v neurčitom čase nočných Karpát. Hudba drží poslucháča v neustálom napätí, je neustále obrazotvorná až epická, stále nás prevádza rôznymi zákutiami hradov, pivníc, zemnicami, temnicami a tajnými chodbami kde plápolajú staré ohne a držia vlhkosť vhodnú pre ohyzdné tvory noci. Kompozične je všetko v dobrom súlade so strhujúcou atmosférou a silou skladieb, tento recept zaručuje počúvanie so zatajeným dychom, vnímaním starobylej krásy a zároveň pohrebnou gradáciou. Je celkom ťažké opisovať „Flying Above Ancient Ruins“ po čisto hudobnej stránke, pretože ma to stále sťahuje do rovín atmosféry, aj toto je hudba, ktorú treba počúvať vo vhodnom prostredí, vnímať zmyslami noci, nechať napáchnuť svoju myseľ aj intuíciu šialenstvom a behať polnočnými tieňmi pomedzi domy, humnami a sadmi. Ďalšia vec, ktorá sa mi na KROLOK nesmierne páči je, že tu nepočuť ani stopy po klasických Algor, či Malokarpatan, dokonca mi to príde akoby túto nahrávku museli splodiť úplne iní ľudia. Používajú úplne iné postupy, riffy, atmosféru, ja by som KROKOL označil ako sebestačnú kapelu. Vokál HV je tiež dostatočne charizmatický, dosť mi pripomína staré časy Darkthorne, hrôzyplné škriekanie s miernym echom, frázovaním totálne zvládnuté, vampirické a chudokrvné. Myslím, že samotná charizma vokalistu má taktiež nesmierny vplyv na celkové dotváranie nesmrteľnej aury albumu. Vyzdvihnúť musím aj basové kreácie Petra, napr. v Count Von Krolok predvádza groteskne strašidelné tepanie strún, mysticky tanečné a húpavé, no je v tom niečo dráždivé a nebezpečné zároveň. Jeho štvorstrunovka výborne kontruje kvalitne odohratým bicím kde Miro predvádza vysokú školu Black Metalového trieskania, nepochybne patrí medzi najtalentovanejších bicmanov u nás! Započúvajte sa aké parádičky si dovoľuje s činelmi v určitých skvelých rytmických aktoch, jeho prínos pre kapelu je fatálny. Ťažko menovať najlepšie skladby, treba to počúvať ako samostatný celok, „Flying Above Ancient Ruins“ určite bude patriť medzi top domáce albumy a toto dielo nezanikne časom, má totiž vekovitý presah.
KROLOK „Flying Above Ancient Ruins“, Hexencave Productions, CD´17, SK


5/34:50/ 9,25                                           Mortuary


https://krolok.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]