Black Metal je jeden z mála hudobných žánrov, ktorý dokáže nebezpečnou formou, ale aj celkovým obsahom čo najúprimnejšie zhudobniť najnegatívnejšie pocity človeka, jeho činov, myšlienok, pádu, ale aj úplného zničenia. Cez hudbu takýchto telies sa môžete dostať do podzemných chodieb, tajomných krýpt, môžete stáť v dave a pozerať na popravu v stredoveku, zažiť staré vojny, byť účastný na čarodejníckych procesoch, prechádzať sa po morových poliach, alebo to môže vašu dušu vyslať niekam do nekonečných diaľav vesmírnych, môžete precitnúť v absolútny mentálny tranz podobný stavu mága, či zamieriť do sveta astrálneho. Samozrejme to nie je všetko, určite by sa dali vypichnúť aj ďalšie témy, ktoré dokáže Black Metal sprostredkovať. Vždy je však silne prítomná atmosféra, ponurosť, morbídnosť, hrôzy plnosť, ale aj majestátnosť, mystika, či spiritualita. Veľa z týchto pocitov skrýva aj zatiaľ málo nápadná poľská hydra KRYPTA NICESTWA. Prvý krát som sa s nimi dostal do styku cez práve mnou recenzovaný titul „Sakrofagi Nocnych Zjaw“, kde ma v prvom rade omámila prvá skladba Spojrzenja swiatyni nocy. Od tohto komanda nemôžte očakávať nejaké brutálne útoky, rýchlosť, či primárnu agresivitu, ako to býva zvykom pri druhej vlne, započatej skorými 90tymi rokmi. Duo sa vydáva na cestu mystiky, hrôzy a desivých môr, kde riffy sú viac premyslené, rozložené do melodickejších etáp, podporované ponurými syntezátorovými hradbami a stredne tempovými polohami. Z tohto pohľadu by som ich tak trochu prirovnal k českým Master´s Hammer, alebo Unclean. Už v spomínanej úvodnej skladbe Spojrzenja swiatyni nocy počujem riffy ako z „Ritual“, ale len okrajovo, nezdá sa mi, že by šlo o priamu inšpiráciu. Presne tento album mám však na pamäti, keď „Sakrofagi Nocnych Zjaw“ počúvam. Samozrejme nejde o žiadnu kopírku, Master´s Hammer používali syntezátor hlavne pre dosiahnutie chorálových nápevov a nie až v tak veľkej miere ako KN. V prípade Poliakov sú klávesy riadnym a plnohodnotným nástrojom, počuť ich vo všetkých skladbách, no nie sú prítomné počas všetkej produkcie, len v určitých momentoch, kedy si to atmosféra vyžaduje. Riffy pôsobia zastaralo, nesnažia sa vôbec prísť s nejakým novým typom, práve naopak, totálne sa vyžívajú v archaickosti ako mág, ktorý má tiež pomôcky z čias dávno minulých, pamätajúce si na strašné veci a silné energie. Táto nahrávka spadá niekam do začiatku 90tych rokov ako hudobne, tak aj zvukovo. Skladby majú premyslenú štruktúru, majú jasne dané pravidlá a zamerané sú na silu melódie, tak aby to boli skutočne nepríjemné skladby a nie len nejaké náznaky, či tušenia. Aj po napočúvaní celého EP ma stále najviac uchvacuje oná prvá skladba, mám z nej nepríjemný pocit a zvláštne vidiny ústiace z atmosféry. Produkcia je celkom zastretá a dokonale analógová, bicie si pradú svoje tupé údery v spodných častiach a basa zas strašidelne tepe kdesi v medzipriestore. Zvuk gitár je éterický, má spirituálny nádych, ale aj spomínaný efekt dávnoveku, niečoho prežitého a možno aj zabudnutého. Vokály, ktoré má na starosti V. (zároveň aj bicie) sú celkom omamné a zároveň trúchlivo odporné, klasické, no nie nutne opočúvané. Použilo sa echo na dosiahnutie ešte hnusnejšieho pocitu a nájdete tu aj rôzne výsmešné smiechy, desivé výkriky, jednoducho to, čo si od správneho BM vokalistu prajete. Aj zostatok EP je však silný a návykový, melodicky to nie je nič príjemné, práve naopak, negatívnosť a zlo vládnu celému dielu. Prejdite sa po starých kryptách kde sa to hemží pavučinami, stáročným prachom a po nociach sa potulujú duše zomrelých, večne lačných po strašení...
KRYPTA NICESTWA „Sakrofagi Nocnych Zjaw“,Harvest of Death, EP´20, POL


4/20:48/ 8                                                Mortuary


[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]