KVLTIST „Catechesis“, World Terror Committee, CD´15, GER

Ďalšia nemecká bašta KVLTIST, prihorieva, všetko sa zdá byť čierne, to nie je len sen! KVLTIST vznikli v roku 2013 a minulý rok vydali vôbec prvú vec a to hneď plnokrvný album „Catechesis“. Kapelu tvoria dvaja maniaci, MZI má na starosti všetko aj vokály a Amon Xul má tiež na starosti vokály. Ich ponímanie Black Metalu je rozhodne modernejšie, gitarovo prepracované až mi to niekedy pripomína staršie veci od Emperor. Ale zas pozor, kto by očakával takú genialitu ako „In The Nightiside Eclipse“ to zas nie, chlapi používajú len určité prvky od nich, inak majú skôr bližšie ku kapelám ako Deathspell Omega a kapely od nich odvodené. Ale tu tiež nemáme dočinenia s ďalším klonom francúzskej či islandskej scény, tiež si od nich berú len určitú disharmóniu, táto kapela si ide po svojom. Album je v mnohých ohľadoch celkom ťažko stráviteľný, niektoré pasáže sú viac chytľavejšie, iné zas menej a budete mať problém si ich zapamätať aj po desiatom vypočutí. Nie že by nevedeli napísať silné riffy, pasáže alebo skladby, ale proste niekedy sú gitary celkom komplikované, napr. v súhrach rôznych disonantných riffov. Prelínanie dvoch kakofonických liniek je ťažšie stráviteľné, no po pozornom počúvaní musím uznať, že všetko je premyslené do detailu a MZI musí mať v sebe zmysel pre surový chaos. Skoro celý album je napísaný pre dve gitary, s Emperor majú spoločnú prepracovanosť a určitú monumentálnosť v hĺbke gitarových motívov. Nie je núdza o časté vyhrávky alebo sóla, no vždy naspodku leží trhaný tremolo riff a vždy je výrazný. Od Emperor sa zas líšia tým, že Nóri používali aj napriek zdanlivému chaosu chytľavé motívy a majstrovsky s nimi narábali. KVLTIST všetko zahaľujú aurou neprístupnosti, ich chaos je vo svojej podstate čistejší. Pri počúvaní mám vždy pocit, že po gitarovej stránke je vyplnený celý zvukový priestor, deje sa tu toho tak veľa, aj hrubé surové hlboké tóny, aj vysoké tóny pri vyhrávkach a sólach, navyše keď sa to všetko začne medzi sebou miesiť, je to dekadentná symfónia určená nie každému. V niektorých prípadoch sa mi zdá, že tou neprístupnosťou je to trochu prehnané, ale na druhú stranu musím zas povedať, že možno nemám „Catechesis“ až tak dokonale napočúvaný, napriek tomu koľko času som mu venoval. Čo sa týka hustoty nahrávky, zväčša je to napratané do posledného detailu, ale občas sa vyskytnú jemnocitné pomalšie riffy navodzujúce mystické pocity, ak dobre počúvam, občas tu postrehnem aj zbory v pozadí, no sú tak v „diaľke“, že je možné, že je to nejaký vedľajší zvukový efekt z gitár. Je dosť ťažké sledovať aj štruktúry skladieb, rozhodne to vyzerá na dosť prepracované skladby a často vás v strehu držia len vokály, ktorých frázovanie je často jediným zdrojom niečoho logického a rytmickejšieho. Vokál je typický čierny manifest, zlo z neho smrdí na hony ďaleko, explózia hnusu a hnevu vyteká z úst oboch vokalistov ako magma. Absolútne dokonalé vokály ale nachádzam až v poslednom songu Ite Ad Ignis, kde by som záchvat jeho šialenstva nazval niečím ako Blackový vťahovák, nechápem ako to jeden z vokalistov dokázal. Vyznieva to akoby sa každým slovom dusil a práve spieval svoje posledné slová. Škoda že tento druh vokálov nepoužili aj v predošlých skladbách, znie to skutočne hrozivo! Skladby sa pohybujú v rôznych intervaloch, od klasických štvorminútových cez šesť alebo sedem minútové, až po najdlhšiu Oblation, ktorá sa dotýka skoro 10 minútovej stopáže. S takto neprístupným a ťažkým Black Metalom som sa už dávno nestretol, v mnohých disharmonických kapelách sa vždy nachádzajú aj chytľavejšie riffy, ktoré skladbu osvietia alebo prevzdušnia, ale tu máme len desivú priepasť chaosu. „Catechesis“ rozhodne na mňa spravil dojem a určite budem kapelu sledovať aj naďalej.