LANTERN „II: Morphosis“, Dark Descent Records, CD´17, FIN

LANTERN sa už na debute „Below“ predviedli v tom najlepšom slova zmysle a okamžite som si túto kapelu obľúbil, ba dokonca mi hneď prišli ako výnimoční a osobití hudobníci, ktorí síce neprinášajú až takú originalitu, no ich prístup k Extrémnemu Metalu je prakticky fascinujúci. Ono to s tou originalitou je ťažké, LANTERN nehrajú nič čo by nehral nikto iný pred nimi, no vytvorili si zaujímavý štýl, ktorému je škatuľka Black / Death priúzka, v ich hudbe rozhodne nájsť aj prvky modernejšieho Heavy Metalu, starého Thrash Metalu, možno aj niečo Doomové, no zaradiť ich len do jednej - dvoch škatuliek je nedostačujúce. Majú absolútne svojskú melodiku, svoje postupy, zvuk, vokál, atmosféru. Kapela sa neuchyľuje dosahovať rekordy v rýchlosti a dokonca ani v tvrdosti, skôr si dávajú záležať na mystickej a temnej atmosfére, skladby priviesť do umeleckého štádia, prepracovať ich kompozične a vniesť do nich niečo zaujímavé, zvláštne a ťažko pomenovatelné. Už na debute bol výkon vokalistu Necrophilosa veľmi silný, že už len z tohto som šiel totálne do kolien. Nie inak tomu je aj na ich druhom albume „II: Morphosis“, na ktorý som sa nemohol dočkať. Fíni sľubovali vydanie už dlhší čas o čom sme aj informovali, lenže práce na ňom sa stále naťahovali, a nakoniec album vychádza už o pár dní pod Dark Descent. Novinku už mám nejakú tu dobu napočúvanú a moje obavy, že by sa kapela vydala nejakým zlým smerom, alebo že by stratili vlastnú invenciu, idú do zabudnutia. Táto dvojica je zaujímavá tým, že všetku hudbu a nástroje má na starosti len jeden človek a to Cruciatus, za čo mu patrí môj obdiv, je dobrý v komponovaní a je taktiež svojská osobnosť čo sa premieta v hudbe. Novinka je tak trochu hustejšia čo sa týka brutality, no rozhodne nečakajte nejaké extra šialenosti v tomto smere, kapela stále stavia na atmosfére a výnimočných harmóniách. Žánrovo je to stále celkom ťažko uchopiteľné, pribudlo viac pomalších a ťažších úsekov, ale na druhej strane aj viac rýchlejších, no stále nezabúdajú ani na stredné tempá, ktorým na debute venovali najviac priestoru. Už v prvej skladbe Black Miasma ma omráčilo sólo na konci skladby a následne temné pochmúrne riffy začínajúce druhú Sleeper of Hypnagog. Táto kapela si dovoľuje byť tak výnimočná, že si ju ťažko pomýlite s niekým iným, aj keď nejaké tie vplyvy sa tu vystopovať do určitej miery dajú. Tak predovšetkým vokalista je stále tak trochu podobný starému prejavu Edlunda z Tiamat, hudobne mi to miestami pripadá ako niečo medzi Afflicted a Morbid Angel? Na Metal Archives zas majú podobnosť s Demigod, Bölzer, Adramelech, Beyond, alebo Vorum, no nemyslím si, že by boli LANTERN na toľko Death Metalovo ortodoxnou kapelou. Niečo z týchto kapiel môžu v sebe mať, ale predovšetkým je to LANTERN. Jedinou vecou po ktorej táto kapela priamo ide, je temný odkaz v ich hudbe, ostatné je až druhoradé. Ich temnota je umelecká, pôsobivá, charakteristická a mystická. Pri skladaní Cruciatus dbal hlavne na to, aby mal každý riff nejaký pocit a strhujúcu atmosféru, snažil sa ich zároveň vždy prepracovať, dať im melodický prvok, no nehnať to do extrému. Toto si všimnete vždy už na začiatku každého riffu keď skladby začínajú, hneď je to zapamätateľné, ale aj chytľavé. No ich melodika zas prvoplánovo nejde po silnej chytľavosti, takže si musíte „II: Morphosis“ poriadne napočúvať, všetko má undergroundového ducha, ich skladby sa nestávajú príliš silnými, ale majú obrovské vnútro. Album je silným sám o sebe, nejde o momenty, ale o celok. Preto viem aj ťažko vypichnúť najlepšie skladby, všetky sú skvele dotiahnuté po mnohých stránkach, aj preto tento album bude patriť z môjho pohľadu medzi najlepšie za tento rok. Konečne je tu zas kapela, ktorá nekopíruje niekoho, nevykráda atmosféru, nehrá sa niekoho alebo niečo, samorast. Na to ako sú LANTERN talentovaní, sú stále nedocenení z môjho pohľadu a stále sa viac hovorí o kapelách, ktoré napr. vychádzajú z nejakej veličiny, čomu sa dosť čudujem. Famózna hudba vysokých kvalít!