LIVING DEATH „Metal Revolution“, Earthshaker Records, CD´85, GER

LIVING DEATH boli na svojom druhom albume priamo na vrchole, prvý album dal jasne najavo postoj kapely byť ešte rýchlejší, temnejší a tvrdší než väčšina vtedajších nielen Thrash Metalových kapiel. Bratia Kelchovci chceli ale ešte pridať plyn a preto nazvali nový album „Metal Revolution“! V dobe kedy vyšli napr. aj „Master of Puppets“, „Hell Awaits“, „Killing Is My Business...And Business Is Good!“, alebo „Endless Pain“ sa Nemci doslova vražedne rozbehli a ich hlasná a násilná forma Metalu pálila ako plameňomet do tváre. Prvá vec Killing Machine je neľútostný násyp zdrvujúcich prekliatych riffov v krutom prevedení, dokonca si trúfam povedať, že práve táto skladba bola určujúca a progresívna, tu už počuť niečo ako „Protecetd From Reality“, ale ešte s feelingom starých LIVING DEATH. Rýchlosť gitár je ohromujúca, skladba okolo vás preletí akoby ste stáli vedľa koľajníc rýchlostného vlaku, celá súprava prebehne až nečakane rýchlo ani nestihnete preglgnúť. Divoké sóla dodávajú pravú starú charizmu a Thorsten predvádza makabrózne hlasivkové divadlo, spieva ako nejaký zmutovaný škriatok niekde v nočných lesoch. Druhá Grippin´ A Heart trochu zvoľňuje, pomalšia skladba ale len zdanlivo, použili tu pomalšie, ale o to ťažšie riffy, no tie sú vzápätí striedané so Speedovou abnormálnosťou. Skladba vďaka pomalším sekvenciám dostala ešte väčšiu silu a robustnosť, kopáky udierajú ničivou intenzitou a riffy v tejto skladbe začínajú ešte viac smrdieť strašidelnosťou a hrôzou. Osobne si myslím, že takú temnú víziu, ako mali v tej dobe LIVING DEATH v Thrash Metale, nemal ešte nikto. Rulers Must Come začína taktiež skôr riffom v strednejších tempách, ale o to hutnejším a zapamätateľnejším. V tejto skladbe až tak LIVING DEATH nestavili na Speedovú mastenicu, priložili väčší dôraz na kompozíciu a silu skladby, ale samozrejme gitarové linky sú po všetkých stránkach prepracované a technické, všetko vybičujú vyšpičkovanými sólami. V sólach si chlapi vždy verili a predvádzali školu svojráznej techniky a presnosti, aj zo sól dýcha niečo tajomné a škodlivé. Screaming From A Chamber je jednoznačne jednou zásadnou a šialenou skladbou, možno doterajším vrcholom ich kariéry. Už úvodné brnkanie gitary a úchylné skuvíňanie vám naženie strach viac ako mnoho Black Metalových kapiel dneška. Samotná skladba má bohatú výstavbu v kompozícii, zákerne vedené zasekávané riffy sú umne menené v strašidelnú jazdu pochmúrneho besnenia, napätie v skladbe by sa dalo krájať. Sóla pripomínajú pohľad na nebožtíka, ktorý leží tam kde nemá, niekde zabalzamovaný v podkroví istého šialenca, choré a rušivo desivé, kto to kričí z komory??? Druhú stranu albumu otvára intro, ktoré vám na nálade nepridá, ťažké údery do klavíra, morbídna gitarová melódia vytvára základ pre celú skladbu, tá sa postupne mení a nabaľuje na seba ďalšie harmonické vrstvy. Pokračujeme s Shadow of The Dawn. Od začiatku desivé riffovanie v ktorom vnímam slušný zmysel pre ďalšie strašenie, gitara je hnaná v stredných výškovejších partiách a bublajúce kopáky vás stále uisťujú, že sa nachádzame hlboko v 80tych rokoch a to čo vám práve reže uši, je pravá Metalová paľba. Skladbu umocňuje skvelý prejav Thorstena, nielen že má silne svojský prejav, ale v jeho intonácii je niečo divne úchylné, bizarné a nepokojné. Technika spevu je dôrazná a originálna, frázovanie zapadá do riffov a temp ako posledné kúsky puzzle. Panic & Hysteria, skladba hovorí sama za seba, oceňujem že každá zo skladieb je tak trochu iná a pritom si drží skutočný lesk značky LIVING DEATH. Aj v tomto tracku sú nasekané nepríjemné pocity a ťaživá atmosféra bičuje ako sírnatý dážď, technicky jedna z najpremakanejších skladieb, riffy sú rýchle, ostré prepracované, milujem ten zvuk, ktorý je 100% analógový, album stále nenudí a drží si parádnu gradáciu. Predposledná Road of Destiny a na začiatok hneď súboj dvoch gitarových šialencov, spodná dramatická stavba udáva napätie v skladbe, vrch udáva zas základnú temnú melódiu, a takto to pokračuje celú skladbu. Tu sa riffy neženú až tak bleskovou rýchlosťou, je tu priestor viac pre atmosféru, ale maniaci Speed Metalu určite nezostanú sklamaní, aj tu sa nájde psychotické vražedné riffovanie s klasickým divokým sólom, kde prsty behajú po hmatníku ako pavúk na LSD. Ten základný motív skladby je drvivý, kopáky vyrážajú do brutálnych kadencií. Poslednou skladbou je Deep In Hell. Príliš melodický riff otvára tento klasický kúsok, v pomalšom a ležérnejšom tempe, no to je len začiatok! Potom sa spustí to, pre čo sa LIVING DEATH narodili, rýchle besnenie šiestych strún a znova zvoľnenie. Je cítiť, že tu sa kapela nenechala až tak uniesť mladíckou divokosťou a viac premýšľala, v tejto skladbe normálne cítim určité feelingy z Accept, samaozrejme v značne tvrdšom a rýchlejšom prevedení, dokonca Thorsten má v hlase niečo podobné ako Udo, no rozhodne si ich nikdy nepomýlite. Refrén je slušný a po skončení celého albumu vám zostáva v hlave ako veľký otáznik visiaci v priestore. Famózny album, ktorý nesklamal žiadneho fanúšika Thrash / Speed / Heavy Metalu tej doby, keď sa odosobním a predstavím si, že toto by vyšlo ako nový album, určite by som šiel do kolien.