LIVING DEATH „Worlds Neuroses“, Aaarrg Records, CD´89, GER

Prekonať „Protected From Reality“ bolo pre nemeckých LIVING DEATH ťažkým orieškom a už sa im to ani nepodarilo. V roku 1989 vychádza ich už štvrtý a predposledný album „Worlds Neuroses“ u toho istého labelu Aaarrg Records v klasickej zostave ako doteraz. Preč je oná strašidelnosť a divokosť z predchádzajúceho počinu, taktiež mohutná dravosť a tvrdosť, no i napriek tomu je „Worlds Neuroses“ stále kvalitným materiálom. Stále si zachovali mnoho atribútov, hlavne svojskosť, ani tu kapela nenaletela na kopírovanie nejakej Thrash kapely a dokonca si stále zachovali svoju tvár. Keď sa tak poohliadnem po všetkých ich doterajších albumoch, každý bol niečím iný, nikdy nenahrali úplne rovnaké albumy a to sa rozhodne počíta, pritom je to stále tá istá kapela, stále rozoznateľná a silná. Album teda vychádza v roku, kedy padá vo východnej Európe železná opona, no LIVING DEATH sú železom stále a to stále tvrdým. Vôbec mi nevadí, že sa tu vzdali onoho strašidelna, to si môžeme plnými dúškami vychutnávať na „Protected From Reality“, „Worlds Neuroses“ je kvalitným albumom, ktorý je dotiahnutý do slušných rozmerov, možno tu viac úraduje Heavy Metal v štruktúrach, no gitarová technika Reinera a Freda neutrpela žiadne zranenia, povedal by som, že po technickej stránke sa posunuli ešte vpred, hlavne v rýchlych Thrashových trsaniciach je počuť ako dobre sú obaja maniaci zohratí a stále ortodoxne Thrashoví. Kapela stále využíva zborové refrény čo sa mi na LIVING DEATH vždy páčilo, perfektne to dokumentuje skladba Schizophrenia, ktorá patrí medzi moje najobľúbenejšie na tomto albume, song je rýchly, pomätený a tie zborové refrény posúvajú skladbu ešte vyššie. Po nej nasledujúca On The 17th Floor patrí zas vôbec medzi ich najpomalšie kúsky, pritom LIVING DEATH vždy patrili medzi pekelne rýchle kapely, a ak by si niekto myslel, že v pomalosti niečo strácajú, musím povedať, že táto skladba je stále dobrým dôkazom, že aj v ťažšom Heavy riffovaní dokážu vytvoriť silnú skladbu. Práve v tomto kúsku zas dali priestor temnej atmosfére a strašidelnému blúzneniu, skladba má dramatické napätie a myslia to ňou vážne! Down je zas skladba kde kombinujú pomalšie pasáže s rýchlejšími, aj tu to funguje, dokonca sa znova objavujú zborovo vykrikované slová, v pomalosti je kapela zas o niečo tajomnejšia a v rýchlom a ničiacom podaní pružná a energická. Aj na „Worlds Neuroses“ si LIVING DEATH zachovali svoju typickú melodiku, ktorá je silná, ale nie tak veľkolepá a megalomanská ako u Slayer, starej Metallica, či Testament. Ak som napísal, že LIVING DEATH už na „Worlds Neuroses“ nie sú tak agresívni a strašidelní, temný aspekt im natrvalo zostal až do konca kariéry. Titulná skladba Worlds Neuroses je viac experimentálnejším trackom, gitary majú aj atmosféru, ale aj zaujímavé aranže či technické ponímanie hry. V skladbe Bastard (At The Busstop) sú Nemci snáď najnetypickejší, tu dokonca cítiť mierne HC záchvevy, ale to skôr v zborových vokáloch, príde mi to také Mosh a Groovy, zrejme najslabšia skladba z albumu pre mňa, ale na druhú stranu si tu možno všimnúť, že aj v takomto niečom si dokážu chlapi poradiť. Skladba je jednoduchá, postavená na zborových vokáloch, dokola sa opakujúcich. To čo na tejto skladbe možno stratili, si vynahradili v ďalšej, a najtemnejšej skladbe The Testament of Mr. George, zákerné Thrashujúce riffovanie s neopakovateľným refrénom, ktorý sa bolestivo zarýva pod šedú kôru, práve tento typ refrénov a melodika v ňom akoby predznamenávala víziu k ich poslednému albumu „Killing In Action“. Táto skladba znie najdramatickejšie, najvážnejšie a pre mňa taktiež patrí medzi najsilenejšie na albume, tá atmosféra!!! Predposledný kúsok Sacred Chao je už predzvesťou problémov v kapele, po tomto albume sa kapela rozdelila na dva tábory, kde bratia Kelchovci zostávajú a zostatok kapely zakladá novú kapelu pod názvom Sacred Chao. Ďalšia výborná skladba s netradičnou štruktúrou, divokými sólami a typickou rytmikou s dráždivým refrénom. Poslednou vecou na albume je najdlhšia skladba Tuesday. Krásne zakončenie jedného výrazného a originálneho Thrash Metalového albumu. Taktiež perfektné a zapamätateľné, no skôr už Heavy Metalové refrény, skladba si ide hlavne v strednom tempe, zmeny nálad sú účinné a atmosféra rovnako brilantná ako na celkom „Worlds Neuroses“. Zvuk albumu je staro školský, páči sa mi hlavne nazvučenie bicích, úplne žeriem zvuk kopákov, to bublavé až mľaskavé vibrovanie a do toho rytmické cinkanie na činel, ktorý má až podivne kovový zvuk, vlastne celá sada znie z môjho pohľadu excelentne a tento zvuk mi pripomína zvuk bicích na starších albumoch Mekong Delta. Osobne som s predposledným zárezom LIVING DEATH spokojný, kapela odviedla skvelú prácu a zostala verná svojim spôsobom, modelom a grifom, proste starý dobrý LIVING DEATH!