LIVING DEATH „Killing In Action“, Intercord Record Service, CD´91, GER

To, čo som v predošlej recenzii naznačil, sa tu vyplnilo, vokalista Thorsten „Toto“ Bergmann spolu s Fredom a Atomic Steifom založili kapelu Sacred Chao, pomenovanú podľa skladby z albumu „Worlds Neuroses“. Potrebovali ale ešte basáka a toho si našli v podobe Lemmyho z Violent Force. To, že sa kapela rozdelila, bol celkove zlý ťah, to dokazuje, že obe nahrávky ako „Killing In Action“ tak aj EP „Sacred Chao“ z roku 1989 boli pre obe kapely labuťou piesňou. Lepšie ale samozrejme dopadli samotní LIVING DEATH, keďže svoju diskografiu obohatili o ďalší zaujímavý dlhohrajúci album. Bratia Kelchovci si prizvali do kapely Franka Ulricha na bicie a post vokalistu obsadil Gerald Thelen. Frank pochádzal z kapiel Attack a Stainless Steel a v prípade Geralda šlo zrejme o úplného nováčika, ktorý sa nemihol v žiadnej kapele a preto boli obavy fanúšikov zrejme na mieste. Predsa len nahradiť tak špecifického vokalistu akým bol Thorsten nebolo vôbec jednoduché, ale nepredbiehajme. Album „Killing In Action“ je mnohými považovaný za najslabší počin LIVING DEATH už len z toho dôvodu, že tu nie je klasická zostava, je tu iný vokalista a vôbec, ale ja osobne to až tak zle nevidím. Osobne sa mi tento album veľmi páči, dokonca viac než predošlý „World Neuroses“. Hudobne sa oproti predošlým albumom nekoná žiadna fatálna zmena, gitarovo basové duo udáva jasný LIVING DEATH kurz a už v prvej skladbe Killing In Action je počuť, že kapela zas o niečo pokročila. Reiner svoju gitarovú prácu ešte viac vypiplal a svojou technikou doviedol kapelu snáď na maximálnu možnú hranicu. Techniku ale nie až tak ekvilibristickú aby z toho sršalo niečo prehnané, všetko je tu dobre zosúladené. Ak sa na „World Neuroses“ už v niektorých skladbách vzdali onej povestnej temnoty a strašidelnosti, tak novinka ponúkla po tejto stránke snáď po „Protected From Reality“ ich druhý vrchol. V skladbách vládne dramatickosť, temnota, vážne vedené témy, možno mal na to vplyv aj rozkol kapely, ale to je jedno, pretože výsledok to len posilnilo. Druhá skladba Hang ´Em High je rovnako pochmúrna ako prvá, perfektne vystavané a vrstvené gitary, chytľavý refrén a samotná skladba je silná. V Dire Wake Up sú hneď v úvode použité makabrózne riffy, nálada skladby je skľučujúca, refrén ma zráža do kolien a zo sól ide jednoducho strach! Ak sa pozorne zapozeráte na obal albumu, je to tam všetko znázornené. Skladba pôsobí až mierne progresívne, príde aj na zvoľnovaciu pasáž, inštrumentálny úsek ako rytmický tak aj s kvílivými hrôzostrašnými sólami a na záver sa do plachiet oprú dramatické gitarové riffy s dobrými harmonickými gitarami. Osobne mi príde, že týmto albumom sa chceli znova priblížiť nálade „Protected From Reality“, ostré gitary, burácajúce bicie a dlhšie technickejšie gitarové sóla. Všimnite si v skladbe Hearteater v druhej polke tú brutálnu pasáž, zachádzajúcu skoro až do Death Metalových zákerností, ale ani po nej nasledujúce riffy nie sú žiadnou prechádzkou ružovou záhradou. Ak sa mám vyjadriť k novému vokalistovi Geraldovi, bol to pre kapelu dobrý ťah povolať práve jeho. Jeho vokál je rovnako divný, zvláštne zachrípnutý a typicky nemecký, ak Thorsten mal v určitých momentoch niečo spoločné s Udom, tak Gerald bol akoby jeho tieňom. Bol presne niekde uprostred týchto dvoch vokalistov a nevravím, že Thorsten nebol lepší, ale myslím, že aj Gerald veľmi dobre zapadol do mentality LIVING DEATH a ak by použili vokalistu, ktorý by mal úplne čistý hlas, bola by to katastrofa. Nie všetky jeho partie sú zaspievané úplne v súlade s tónmi, ale jeho prednes má obrovskú charizmu, atmosféru a tomuto albumu dopomohol k strašidelnej atmosfére, bratia Kelchovci vedeli dobre čo robia keď ho angažovali. V polke albumu sú umiestnené dve inštrumentálky, Polymorphic je technická Metalová jazda so zložitou štruktúrou a World Weariness začína klávesovým šialenstvom, ktoré ukončia dramatické tóny gitár. Die For (For What We Lie For) je jedným z najväčších ťahákov albumu, riffy sú stále technické, ohyzdné ako v roku 1987 a do toho to príšerné sólo, ktoré by rovno mohlo ísť do soundtracku k nejakému šokujúcemu hororu, to ďalšie je viac klasické. Určite prekvapí klávesová vložka v druhej polke skladby, ale nečakajte žiadne slabosti, aj tu je nálada dosť zdrvujúca. Posledné tri skladby Stand Up, Tribut of Gutter a Daily Life ani nebudem podrobnejšie opisovať, plne zapadajú do charakteru tohto morbídneho albumu a žiadnym spôsobom nenarušujú celkovú koncepciu, či atmosféru, znova pocítite zimomriavky na chrbte zo zlovestne vedených gitár, tienistých nálad v harmóniách, úchylnom vokále a perfektných výkonoch celej kapely. „Killing In Action“ je rozhodne luxusným zakončením kariéry LIVING DEATH, v pohode by som privítal ešte ďalší album, ktorý by sa niesol v tomto duchu, pretože takto strašidelne orientovaného Thrashu je ako šafranu. LIVING DEATH navždy zostanú ako osobitá Thrash Metalová kapela, ktorá nepotrebovala niekoho kopírovať, pritom mali svoju originalitu, atmosféru a pre mňa zostanú ako jedna z najlepších Metalových kapiel vôbec!!!