LIHHAMON / II „Miasmal Coronation“, Ván Records, Split CD´17, GER

Nemecká extrémna Metalová scéna je už dávno viac než zaujímavá, už to nie je len o old school Death Metale, alebo Thrash Metale, napr. v rámci Death / Blacku tu máme celé zástupy obludných a okultných súborov a niektoré z nich sú dokonca smer určujúce. Medzi totálne nové a nádejné partie patria LIHHAMON a II (INFERNAL INVOCATION). Obe tieto bandy spojili sily na splitku, ktoré nakoniec vydali Ván Records a pomenovali ho „Miasmal Coronation“. Splitko otvárajú II, síce vznikli už v roku 2010, no na konte toho až tak veľa nemajú, okrem prvého EP, ktoré vydali až v 2014tom a recenzovaného splitka s LIHHAMON majú už len multi splitko so Sortilegia, Sinmara a Almyrkvi. Nechce sa mi vypisovať v akých kapelách jednotliví členovia hrali, len spomeniem, že basák K hosťoval naživo u Blasphemy. Celé to otvára nelichotivé a morbídne intro, kde do akýchsi pokrútených zborov počuť tajomné zvuky ambientu, nejaké to hovorené slovo, ale to už škrípe gitara a celý ansámbel rozzúrene spúšťa horiace kolo smrti. S ničím sa nepárajú a hneď od prvej chvíle udierajú na najtvrdšiu strunu, postupne skladba naberá viac rytmickejšie, ale o to drvivejšie manévre. Takáto je Indoctrination of Death´s Command. Refrén je jednoducho zabijácky a mňa posadil na prdel hneď na prvý krát. Skladba má teda dve výrazné polohy, jedna je tá Black / Deathová a druhá viac Death Metalová, pričom obe sú výrazné a dávajú jediný zmysel, smrť! II predstavujú na tomto splite rovno 4 skladby aj keď posledná je len akoby outro inštrumentálne, ale parádne zapadá do konceptu. Hudba tejto squadri má šialenú energiu, vokály sú prehĺbené echom, čo spôsobuje démonický efekt a v hudbe vždy nájdeme stopu aj po hudobne „prepracovanejších“ momentoch, no vždy je to masaker! Je jasne dané, že táto štvorka dokáže písať silné skladby postavené na temnote, rituálnom besnení s vojnovou rukou. Oproti iným kapelám ako napr. Death Worship, Revenge, či Conqueror sú II viac „hudobnejší“, majú Death Metalovejší rukopis, no nečakajte žiadne stredne tempové uspávanky na bangrovanie, za všetkým sa skrýva hudobné zlo a žiariaca nenávisť, bez toho tento žáner žiaľ nemožno hrať. V skladbách nachádzam perfektné štruktúry, zákerne vedené gitary a zničujúce bicie demolujúce všetko navôkol. Keby vám uprostred spánku niekto toto vpálil do reprákov, verte tomu, že do smrti na to nezabudnete. Melodika, akou disponujú, je špecifická, je v nej originalita, nestíham lapať po dychu, toto je brilantná deštrukcia a umenie v jednom. Všetko to spečaťujú v poslednej spomínanej inštrumentálnej skladbe Vidargänger, šokujúce, prekliate, dominujúce, absolútne! Prejdime prirodzene k druhým majstrom LIHHAMON, ktorí si s II môžu len podať ruky, ich práca je rovnako osobitá a monštruózna. Kapela síce vznikla oproti kolegom až v roku 2013, no na konte už majú debut „Doctrine“ a ten už čaká na recenziu nejakú tú chvíľu. LIHHAMON tvoria traja bastardi, ktorí tiež prešli nejednou kapelou a ich hudba by sa dala charakterizovať ako odpoveď na Teitanblood, či Diocletian. Ale pozor, netvrdím, že ich kopírujú, je to len také vodítko a nasmerovanie pre tých, ktorí chcú niečo konkrétnejšie. Znova sa jedná o dosť originálnu a dominujúcu bandu, len sa započúvajte do zúriaceho riffingu v prvej Zelot (Splendour of Terror), až sa mi olupuje koža z tváre. Precízne vedené gitary striedajú jeden násilnejší riffing za druhým, rovnako ako kolegovia, aj LIHHAMON dokážu vyťažiť z masakru maximum a pritom skladby dotiahnuť do najmorbídnejších kontúr strašidelného hromobitia. Skladby tiež obsahujú časti kedy neviete či na vás útočí svorka animálnych démonov, alebo ste sa ocitli na vojnovom poli pod pásmi Panzerkampfwagen I, jednoducho to nemáte šancu prežiť bez následkov. Pritom kapela dokáže do skladieb dostať aj „melodickejšie“, alebo stráviteľnejšie postupy, kedy tiež začína viac prerážať Death Metal, ale podobne ako u II, tiež nečakajte žiadne DM mainstreamové divadielko, ale robustnú detonáciu. Táto banda operuje s klasickejšími vokálmi pre War Metal, od hrubého násilného growlingu cez rôzne škriekajúce brechoty až po agonické výkriky a väčšinou sa všetky tieto druhy prelínajú cez seba, pričom z toho vzniká totálna katakzylzma. Aj LIHHAMON dokážu do takejto vojny napasovať akoby refrény, ktoré sa vám vryjú do pamäte, čo pri takýchto vokáloch je celkom vec nevídaná. Druhá kapela používa viac Grindovejší spôsob vedenia riffov, viac sa držia klasického remesla, ale tiež majú silu rovnako demolačnú ako aj morbídnu. Toto splitko je jednoducho úžasná hra beštiality a hrôzy, slovami ťažko opísať čo sa tu všetko deje, no skúste si to len vypočuť...