LIE IN RUINS „Towards Divine Death“, Dark Descent Records, CD´14, FIN
Pri napočúvaní tohto diela som predpokladal, že LIE IN RUINS je nová kapela, ale mýlil som sa, chlapi existovali už v prvej polke minulého storočia, presne v roku 1993 založili kapelu ešte pod názvom DISSECTED. Až neskôr, v roku 2002 sa premenovali na LIE IN RUINS a tak fungujú až dodnes. Na tak dlhé fungovanie sa ale pri „Towards Divine Death“ jedná len o druhý album, prvým bol „Swallowed By The Void“ z roku 2009. Keďže album nám prišiel ako digitálne promo, nezisťoval som si o kapele nič, prišlo mi to ako modernejší fínsky Death Metal na spôsob DESOLATE SHRINE, a nemýlil som sa až tak, kapela je fakt z Fínska a dokonca bubeník Roni S. v DESOLATE SHRINE hrá, ďalšie kapely, ktoré mi táto zberba pripomína, sú ďalšie výrastky fínskej Death alebo Death / Doom scény ako SWALLOWED, ASCENDED, alebo MAVETH. LIE IN RUINS hrajú klasický valivý Death Metal s menšími vplyvmi Doom Metalu, ale len v tom zmysle, že spomaľujú tempá, nečakajte žiadne melancholické výlevy, ženské vokály, alebo plačlivé uťahané riffy. Len skazonosný Death Metal, ktorý sa ale vie aj poriadne rozohniť, bez problémov sa tu stretnete aj s nabúchanými drviacimi rúbanicami. Ďalšia vec, ktorá kapelu trochu približuje k Doom Metalu, sú dlhšie časomiery skladieb, priemerne sa pohybujú okolo 7 minút, no mnohé prekonávajú aj 8 minút, či dokonca posledná Of Darkness And Blackened Fire presahuje až 11 minút, celý album má tak úctyhodnú časomieru 71:40. Našťastie chlapi vedia dobre komponovať a aj napriek často sa opakujúcim riffom, vedia poslucháča zaujať zaujímavou dávkou melodiky. Tá je rozhodne najväčšou devízou kapely, paleta ponurých tónov sa prelína ako vlny na rozbúrenom mori, občas sa more upokojí pri zapadajúcom slnku, inokedy zas príde skutočná morská búrka, ale pocítite aj tajomný nočný chlad uprostred mora. Niektoré momenty tu zachádzajú až do Black Metalu, napr. v trojke Blood of The Dead, táto skladba patrí medzi najpestrejšie na albume. Ukazuje rozvrátenú tvár kapely kde si užijete všetky možné polohy LIE IN RUINS. Ďalšou dobrou skladbou je dvojka Charred Walls, nadupaná a monumentálna. Ono slovo monumentálnosť sa pre túto kapelu dosť hodí, cítiť tu aj dávku umeleckého prednesu a surovej inteligencie. Kapela narába s brutalitou opatrne, tá je zaobalená v už spomínaných prepracovaných melodických linkách plných temnoty a zúfalstva, taktiež sú tu prítomné pocity hrôzy a strachu. Pochvala patrí vokalistovi Jussi V., jeho hlboko zúfalý a temný prednes je rovnako silnou záležitosťou, ako premakaná melodika, či drviaca rytmika, bez problémov ťahá všetky najhlbšie vibrácie a pritom jeho výslovnosť je dobrá. Vokál je trošku utopený v záplave dunivých a hrozivých gitár, ale presne takto to používajú aj hore spomínané kapely a pre tento štýl Death Metalu sa to hodí. Ďalšia pochvala ide ku bubeníkovi, jeho hra je mohutná, veľkolepá, presná, kreatívna, náročná a decimačná, perfektne sa vyžíva aj v klepačkách aj v pomalých rytmoch kedy pridáva rôzne srandičky na činely. Celkove mám z tejto kapely dojem, že tu všetko funguje na 100%, každý si plní svoju úlohu dobre, až na basgitaru, ktorú nahrával aj Jussi V. aj Tuomas K., je príliš nevýrazná oproti riffom, ktoré znejú ako rútiace sa tsunami. „Towards Divine Death“ je jeden kompaktný dobre držiaci celok, ktorý spolu s vyše uvedenými kapelami vytvára niečo svojské, typické pre krajinu tisícich jazier.
9/71:40/ 8,5 Mortuary
http://lieinruins.bandcamp.com/
Pri napočúvaní tohto diela som predpokladal, že LIE IN RUINS je nová kapela, ale mýlil som sa, chlapi existovali už v prvej polke minulého storočia, presne v roku 1993 založili kapelu ešte pod názvom DISSECTED. Až neskôr, v roku 2002 sa premenovali na LIE IN RUINS a tak fungujú až dodnes. Na tak dlhé fungovanie sa ale pri „Towards Divine Death“ jedná len o druhý album, prvým bol „Swallowed By The Void“ z roku 2009. Keďže album nám prišiel ako digitálne promo, nezisťoval som si o kapele nič, prišlo mi to ako modernejší fínsky Death Metal na spôsob DESOLATE SHRINE, a nemýlil som sa až tak, kapela je fakt z Fínska a dokonca bubeník Roni S. v DESOLATE SHRINE hrá, ďalšie kapely, ktoré mi táto zberba pripomína, sú ďalšie výrastky fínskej Death alebo Death / Doom scény ako SWALLOWED, ASCENDED, alebo MAVETH. LIE IN RUINS hrajú klasický valivý Death Metal s menšími vplyvmi Doom Metalu, ale len v tom zmysle, že spomaľujú tempá, nečakajte žiadne melancholické výlevy, ženské vokály, alebo plačlivé uťahané riffy. Len skazonosný Death Metal, ktorý sa ale vie aj poriadne rozohniť, bez problémov sa tu stretnete aj s nabúchanými drviacimi rúbanicami. Ďalšia vec, ktorá kapelu trochu približuje k Doom Metalu, sú dlhšie časomiery skladieb, priemerne sa pohybujú okolo 7 minút, no mnohé prekonávajú aj 8 minút, či dokonca posledná Of Darkness And Blackened Fire presahuje až 11 minút, celý album má tak úctyhodnú časomieru 71:40. Našťastie chlapi vedia dobre komponovať a aj napriek často sa opakujúcim riffom, vedia poslucháča zaujať zaujímavou dávkou melodiky. Tá je rozhodne najväčšou devízou kapely, paleta ponurých tónov sa prelína ako vlny na rozbúrenom mori, občas sa more upokojí pri zapadajúcom slnku, inokedy zas príde skutočná morská búrka, ale pocítite aj tajomný nočný chlad uprostred mora. Niektoré momenty tu zachádzajú až do Black Metalu, napr. v trojke Blood of The Dead, táto skladba patrí medzi najpestrejšie na albume. Ukazuje rozvrátenú tvár kapely kde si užijete všetky možné polohy LIE IN RUINS. Ďalšou dobrou skladbou je dvojka Charred Walls, nadupaná a monumentálna. Ono slovo monumentálnosť sa pre túto kapelu dosť hodí, cítiť tu aj dávku umeleckého prednesu a surovej inteligencie. Kapela narába s brutalitou opatrne, tá je zaobalená v už spomínaných prepracovaných melodických linkách plných temnoty a zúfalstva, taktiež sú tu prítomné pocity hrôzy a strachu. Pochvala patrí vokalistovi Jussi V., jeho hlboko zúfalý a temný prednes je rovnako silnou záležitosťou, ako premakaná melodika, či drviaca rytmika, bez problémov ťahá všetky najhlbšie vibrácie a pritom jeho výslovnosť je dobrá. Vokál je trošku utopený v záplave dunivých a hrozivých gitár, ale presne takto to používajú aj hore spomínané kapely a pre tento štýl Death Metalu sa to hodí. Ďalšia pochvala ide ku bubeníkovi, jeho hra je mohutná, veľkolepá, presná, kreatívna, náročná a decimačná, perfektne sa vyžíva aj v klepačkách aj v pomalých rytmoch kedy pridáva rôzne srandičky na činely. Celkove mám z tejto kapely dojem, že tu všetko funguje na 100%, každý si plní svoju úlohu dobre, až na basgitaru, ktorú nahrával aj Jussi V. aj Tuomas K., je príliš nevýrazná oproti riffom, ktoré znejú ako rútiace sa tsunami. „Towards Divine Death“ je jeden kompaktný dobre držiaci celok, ktorý spolu s vyše uvedenými kapelami vytvára niečo svojské, typické pre krajinu tisícich jazier.
9/71:40/ 8,5 Mortuary
http://lieinruins.bandcamp.com/
