LIERS IN WAIT „Spiritually Uncontrolled Art“, Dolores Records, EP ´92, SWE

Rozhodol som sa nadviazať na švédsku legendu Grotesque, čo je úplne prirodzené, keďže sa kapela rozpadla a na ňu priamo nadväzuje ďalšia šialená kapela LIERS IN WAIT! Vznikli v roku 1990, v zlatom období, kedy extrémny Metal zažíval to, čo už asi nikdy nezažije. V klasickej zostave Kristian Wahlin (gitara, vokály, klávesy), Mattias Gustavsson (basa) a Hans Nilsson (bicie, klávesy), toto trio v podstate prirodzene nadviazalo na EP „Incantation“ a ani nemuselo prísť k tak náhlemu rozpadu Grotesque aj keď zostava už bola trochu iná. Hlavný mozog Kristian ale zostal ako základný kameň a ako skladateľ celej hudby, zvukovo aj hudobne sú si obe kapely priam 100% totožné, dokonca majú aj spoločné texty. Zas len môžem napísať, že je večná škoda, že chlapi vydali len toto krátke EP čítajúce 4 riadne skladby a jednu inštrumentálku, prečo? Pretože sa jedná o znamenitý materiál, aj keď vychádzajúci z Grotesque, je to originálna hudba a nikdy pred tým ani potom sa už nič tak podobné neodohralo. Trio určite pohlo megalomanskými kameňmi Death Metalu ako takého, započúvajme sa pozorne do riffov „Spiritually Uncontrolled Art“. Zvláštne akcelerácie dynamiky a rytmiky, rozoklaná harmónia v melódiách, ktorá určite nebola po chuti každému fanúšikovi, kontrastné bubnovanie tiahnuce sa celým dielom ako had a perfektné vokály korunujúce strhujúcu hrôzu. Ako som napísal, ich melodické linky sú úplne iné než u iných klasických švédskych bánd, hlavne rytmické gitary poukazujú na zdanlivý nesúlad a chaotické riešenia, skoro vôbec nepripomínajú švédsku scénu v jej poznanej tvári, aj keď v gitarových sólach a vyhrávkach melodika severského typu poznať je. Dalo by sa až povedať, že v gitarových postupoch chýba oná logika a priamočiarosť, všetko vyznieva ako umelo pospájané riffy, ale je to len zdanie. Ide o komplikované harmónie na ktoré je málokto zvyknutý, je to bizarný a nekonvenčný spôsob hrania a komponovania, niekedy mi príde až atonálny, ale o pravú atonalitu sa nejedná. Mne osobne tento ich podivný štýl krkolomných harmónii plne vyhovuje, takto je ich hudba ešte viac neprístupnejšia a na druhej strane zložitosť podáva ruku poslucháčovi v stálom objavovaní ďalších momentov, ktoré si pred tým nemohol všimnúť. Celé to pôsobí ako temný labyrint, bludisko kde sa môžete aj stratiť pokiaľ nemáte v obľube počúvať viac chaotickej hudby. Niekto by si možno mohol pod týmto opisom predstaviť niečo ako Gorguts, ale LIERS IN WAITS sú úplne niekde inde, sú aj inde než komplexnosť Demilich a podobné kapely. Ich melodika je znepokojujúca a strašidelná, temnota sa na vás priam rúti zo strmín, pochopenie je trošku zložitejšie a verím tomu, že aj po napočúvaní „Spiritually Uncontrolled Art“ sa mnohým nahrávka nepáčila, pretože nehrali tak ako Obituary, Carcass, Entombed, alebo Sinister. Najmarkantnejší rozkol je práve medzi gitarami a bicími, tie tu často pôsobia akoby bicman nahrával svoje party pre nejakú inú kapelu. Navyše zvuk rytmičáku je dosť tvrdý a keď zrýchli, alebo sa vyžíva vo svojich prechodoch, vyznieva to dosť disharmonicky. Pritom rytmika tvorí neoddeliteľnú súčasť EPčka, musí si ju všimnúť aj úplný antitalent na hudbu, je to ďalšia zásadná vec, ktorá robí z tohto diela výnimočnosť. Gitarové sóla sú zas viac menej harmonické, všetky sú ale skvostne skomponované a zahraté, majú úplne iné línie harmónii ako rytmické gitary, tvoria tak zvláštny kontrapunkt a sú, povedal by som, pomyselnou čerešničkou na torte. Aj v ich melodike sa však skrýva čertovské plemeno, v niektorých sólových harmóniách narážam na podivné avantgardné a surrealistické riešenia, napr. v skladbe Bleeding Shrines of Stone. Zaujímavé sú aj protichodné až nelogické riešenia niektorých častí riffov (napr. začiatok Liers In Wait), akoby sa riffy otočili úplne naspäť proti srsti, no pôsobí to dokonale, presne toto sa dialo aj na veciach od Grotesque! Začiatok skladby Maleficent Dreamvoid, tie gitarové harmonizácie, porovnajte si ich so základným vzorcom, ktorý dnes používajú Mithras, neviem či ide iba o náhodu, ale tá podobnosť je neuveriteľná. Na tomto začiatku mohli Angličania bez problémov postaviť väčšinu svojich kozmických vízií. Vokál je posledným klincom do rakvy, silný, charizmatický, zrozumiteľný, presne všetky tieto atribúty na vokalistovi vždy oceňujem, Kristian je pán remesla a presne vie ako „vyladiť“ hlasivky aby nepôsobili len stereotypne, jeho partie sa mu museli nahrávať dosť ťažko do takto zložitej hudby. V neposlednom rade musím spomenúť aj prínos klávesových plôch, ktoré obohacujú dielo bizarnou atmosférou, tiež v nich nenájdete klasické melodické riešenia, ale plno surrealistických obrazov a odkazov na niečo netradičné. Mne už zostáva len uctievať tento majestátny materiál ako raritu, netypický zlovestný Death Metal!