LVCIFYRE „Svn Eater“, Dark Descent Records, CD´14, UK
LVCIFYRE už na predošlom záseku „The Calling Depths“ dokázali, že s nimi treba počítať do budúcnosti, a že ešte zďaleka nepovedali posledné slovo a nevydali ich najlepší album. Dôkazom toho je už ďalší album „Svn Eater“ ktorý vyšiel už začiatkom roka pod Dark Descent. Celý album otvára cez 9 minút trvajúca kompozícia Night Sea Sorcery, všetko začína pomaly a ťažko s geniálnym T. Kaosovým vokálnym prejavom, až by sa zdalo, že kapela sa uberá pomalším smerom, ale v polke skladby príde zlom a kopáky sa oprú do blán omnoho robustnejšie a pridajú na intenzite, hudba pozvoľna zrýchľuje, napätie sa stupňuje a atmosféra vôbec neutícha. Až tesne po 7. minúte sa spustí pravé Black Death Metalové peklo, ale ešte nie v takých kmitočtoch ako to rozžhaví nasledujúca Calicem Obscurum. Táto skladba už presne odráža celkový charakter albumu, temne, nekompromisne rýchlo, chladne. Riffy pália vpred s úžasnou kadenciou, trhané tremolá, alebo priamo hlbšie Black Metalové bzučanie za doprovodu ničiacich bicích, ktoré sú až strojovo presné. LVCIFYRE vôbec nejde zrovnať s kapelami ako napr. RITUAL CHAMBER, ENCOFFINATION, alebo OBSCURE BURIAL kde produkcia je zámerne rozladená a pokrivená. Angličania nahrali všetko čo najpresnejšie, najčistejšie ako to len dokážu, zo všetkého srší duch profesionality zrovnateľný napr. s albumom „Dominantion“ od MORBID ANGEL, každý jeden úder na bicie je vyšperkovaný a dotiahnutý. No i napriek tomu znejú drsne a brutálne. Skladby sú postavené na slušnej kompozícii, obsahujú veľmi silné momenty ktoré často môžu pripomínať už spomínaných chorobných anjelov, alebo niektoré poľské rúhavé kapely. Riffy znejú neustále zlovestne, bzučia temne ako prúd v transformátore a T. Kaos musel nahrávať gitarové linky na 2 stopy aby vytvoril mohutnejší efekt valivosti, ale aj aby rozohral dvojité linky, ktoré sa niekedy rozchádzajú a vytvárajú tak ťažšie harmónie. Nepoužíva príliš výrazné tónové variácie, sústreďuje sa viac na agresivitu a ničiaci ťah gitár, na prvé počutie teda môže doľahnúť na poslucháča menšia nuda zo zdanlivej sterilnosti, no po napočúvaní zistíte, že všetko je dôkladne premyslené a až neskôr pochopíte prečo sú gitary chladne útočiace. Melodika je mrazivo znepokojujúca, komplexná a nie prvoplánovo vystavaná, je dobre ukrytá v strojovo presných riffoch. Najmelodickejšie sú snáď sóla, započúvajte sa napr. do toho v skladbe Nekuomanteion, myslím, že toto sólo patrí medzi najvydarenejšie. Za najsilnejšie skladby by som vybral už spomínanú jednotku Night Sea Sorcery, Liber Lilith, úvodnú Svn Eater, The Fiery Spheres of The Sven (jedna z najbrutálnejších s divokým sólom) alebo Fyre Made Flesh. Celý album ale dobre drží pokope a ponúka šialenú ortodoxnú jazdu kapely, ktorá má vysoké tendencie zlepšovať sa, z každého tónu počuť, že chlapi na sebe tvrdo dreli a dali do tohto materiálu všetko, čo v danej chvíli mohli urobiť.
9/49:12/ 9,25 Mortuary
http://lvcifyre.bandcamp.com/
LVCIFYRE už na predošlom záseku „The Calling Depths“ dokázali, že s nimi treba počítať do budúcnosti, a že ešte zďaleka nepovedali posledné slovo a nevydali ich najlepší album. Dôkazom toho je už ďalší album „Svn Eater“ ktorý vyšiel už začiatkom roka pod Dark Descent. Celý album otvára cez 9 minút trvajúca kompozícia Night Sea Sorcery, všetko začína pomaly a ťažko s geniálnym T. Kaosovým vokálnym prejavom, až by sa zdalo, že kapela sa uberá pomalším smerom, ale v polke skladby príde zlom a kopáky sa oprú do blán omnoho robustnejšie a pridajú na intenzite, hudba pozvoľna zrýchľuje, napätie sa stupňuje a atmosféra vôbec neutícha. Až tesne po 7. minúte sa spustí pravé Black Death Metalové peklo, ale ešte nie v takých kmitočtoch ako to rozžhaví nasledujúca Calicem Obscurum. Táto skladba už presne odráža celkový charakter albumu, temne, nekompromisne rýchlo, chladne. Riffy pália vpred s úžasnou kadenciou, trhané tremolá, alebo priamo hlbšie Black Metalové bzučanie za doprovodu ničiacich bicích, ktoré sú až strojovo presné. LVCIFYRE vôbec nejde zrovnať s kapelami ako napr. RITUAL CHAMBER, ENCOFFINATION, alebo OBSCURE BURIAL kde produkcia je zámerne rozladená a pokrivená. Angličania nahrali všetko čo najpresnejšie, najčistejšie ako to len dokážu, zo všetkého srší duch profesionality zrovnateľný napr. s albumom „Dominantion“ od MORBID ANGEL, každý jeden úder na bicie je vyšperkovaný a dotiahnutý. No i napriek tomu znejú drsne a brutálne. Skladby sú postavené na slušnej kompozícii, obsahujú veľmi silné momenty ktoré často môžu pripomínať už spomínaných chorobných anjelov, alebo niektoré poľské rúhavé kapely. Riffy znejú neustále zlovestne, bzučia temne ako prúd v transformátore a T. Kaos musel nahrávať gitarové linky na 2 stopy aby vytvoril mohutnejší efekt valivosti, ale aj aby rozohral dvojité linky, ktoré sa niekedy rozchádzajú a vytvárajú tak ťažšie harmónie. Nepoužíva príliš výrazné tónové variácie, sústreďuje sa viac na agresivitu a ničiaci ťah gitár, na prvé počutie teda môže doľahnúť na poslucháča menšia nuda zo zdanlivej sterilnosti, no po napočúvaní zistíte, že všetko je dôkladne premyslené a až neskôr pochopíte prečo sú gitary chladne útočiace. Melodika je mrazivo znepokojujúca, komplexná a nie prvoplánovo vystavaná, je dobre ukrytá v strojovo presných riffoch. Najmelodickejšie sú snáď sóla, započúvajte sa napr. do toho v skladbe Nekuomanteion, myslím, že toto sólo patrí medzi najvydarenejšie. Za najsilnejšie skladby by som vybral už spomínanú jednotku Night Sea Sorcery, Liber Lilith, úvodnú Svn Eater, The Fiery Spheres of The Sven (jedna z najbrutálnejších s divokým sólom) alebo Fyre Made Flesh. Celý album ale dobre drží pokope a ponúka šialenú ortodoxnú jazdu kapely, ktorá má vysoké tendencie zlepšovať sa, z každého tónu počuť, že chlapi na sebe tvrdo dreli a dali do tohto materiálu všetko, čo v danej chvíli mohli urobiť.
9/49:12/ 9,25 Mortuary
http://lvcifyre.bandcamp.com/
