Je zaujímavé, že MAHR sa rozhodli svoje dve EP rozdeliť na dve samostatné nahrávky, keďže obe obsahujú cca 20 minút hudby. Ak by obe skladby nahrali spolu, bol by z toho rovno dlho hrajúci album, čo sa neskôr aj stalo. Obe diela najskôr vyšli samostatné na MC páskach a neskôr ich Amor Fati vydali na jednej platni. Teraz sa pozrieme na zúbky „Soulmare II“. Najväčší rozdiel je v tom, že táto skladba už nie je tak meditatívna a relaxačná. Už na začiatku skladby začnú byť riffy omnoho viac prepracovanejšie. Tu už o niečo viac cítiť odkaz Hwwauoch a Pharmakeia, ale určite nebudete sklamaní. Ak sa vám páčilo predošlé EP, tak v podstate zostal zachovaný celkový koncept, teda jedna dlhá skladba, gitarové matiné, pochmúrne klávesové trenice a odstrašujúce vokály. Po stránke klávesovej zostalo všetko tak ako pri jednotke. Mystická hradba bezútešných a bohapustých zvukov, miestami až kvíliaca do nepríčetnosti, čo nemusí každý poslucháč v zdraví zvládnuť. Všímam si, že oproti gitarovým riffom sú klávesové plochy úplne samostatnou jednotkou a nijak obzvlášť si seba nevšímajú. V tomto mi tento materiál pripomína Aevangelist, kde sa dejú veci podobné, aj keď s úplne inou atmosférou, inými prostriedkami a podobne. Takže aby bolo jasné, gitary sú celkom slušne prepracované, nie však technicky dominantné. Melodika gitár je na hranici možného chápania, sú to akoby poryvy vetra v skalných útesoch, kde sú aj malé jaskyne a vy ste v jednej z nich a počujete nelogické kvílenie, ktorému ale podľahnete a zaujme vás. V podstate takto trochu chápem celý tento materiál. Aj čo sa týka bicích, tu je všetko viac Metalovejšie, rytmy majú viac dynamický ráz, nie však vyslovene niečo, na čo si budete poklepávať prstami, nohou a už vôbec nie triasť hlavou. Stále je to všetko zapudené niekam do neznáma, nemáte istotu toho čo počúvate. Niekto možno bude mať problém vôbec určiť, či sa mu nahrávka páči, alebo nie. Tak ako v predošlom prípade, aj tu je veľmi ťažké sledovať štruktúru skladby, kompozíciu, keďže melodicky sa len ťažko niečoho chytiť. Dokonca aj riffy sa vám akoby rozpadávajú v ušiach v momente ako ich počúvate, pretože prichádza ďalšia vlna. Oproti prvému EP je to samozrejme o niečo „zaujímavejšie“ z hľadiska hudobného, keďže riffy majú aké také oporné body, ale aj tak stále prevláda fantazmagória, halucinácie, či tvrdé imaginácie. Neviem prečo, ale pri prvom EP som vôbec neevidoval basovú gitaru, tu je ale omnoho výraznejšia a tiež dosť psycho, ako všetko ostatné. Pripomína mi nejaké podzemné chvenie odnikiaľ, ošiaľ, ktorý môže byť len podvedomý a možno nie, možno odniekiaľ skutočne prichádza. Podobne ako pri predošlom počine aj tu je tápanie na vysokom stupni, akoby ste počúvali naozaj hudbu, ale vlastne je to len nejaká abstrakcia. Je ťažké sa do takejto hudby vcítiť, preto MAHR nie je určené bežnému poslucháčovi. Počúvaniu je treba venovať veľa času, no aj tak sa budete strácať vo vlnách rozbúreného tmavého mora. Vokály sú chorobné výlevy despotického maniaka, ale do toho celého chaosu sa to náramne hodí. Neviem si predstaviť, že by tu vokalista predvádzal klasické frázovanie s dynamikou, bolo by to ako keby nejaký raper začal rapovať do Bachových najťažších skladieb, proste fail. Záver skladby je horor. Desivé škrípanie gitary a do toho ponuré klávesové mátoženie, koniec koncov takto začína aj celá nahrávka, čiže kruh sa uzatvára a zároveň začína. Aj pri tejto nahrávke by som si dovolil odporučenie pre hlbšie počúvanie vo vhodnom prostredí. Ak pôjdete do prírody osamote, bude vhodné počasie, zamračené, silnejší vietor, sneh, určite vám to dá hneď hlbší zmysel.
MAHR „Soulmare II“, Amor Fati, EP´19, UNKN


1/21:52/ 8                                           Mortuary


https://mahr-pk.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]