Kreatin monohydrát pro vyšší sílu a svaly
 
 
 
 
 
MAIM sú už jednoznačne stálicou a divokým ťahúňom súčasnej švédskej undegroundovej vlny, ich meno je spojené s HM2 zvukom, ale aj americkým prístupom k hnilobnému Death Metalu. Podobne ako na „Deceased To Exist“ z roku 2011 aj tu predvádzajú staroškolskú jazdu špinavého, Punkom, Black Sabbathom, Autopsy napáchnutého bordelu. úplne typické je pri nich striedať pomalé ťažšie záhuby s rozvrátenými beatmi bicích, a taktiež striedať atmosféru s rytmickou hradbou. Chlapi v podstate hrajú presne to isté čo aj na predošlom albume, nikam sa nechcú posúvať, len znova chcú poslucháča postaviť pred cintorínsku stenu a vypáliť na neho drviacu energiu zhubnej brutality. Ak ste ochotní sa postaviť čelom tejto squadre, nech sa páči, pripravte sa na klasický švédsky sound, ktorý je premiešaný so zvukom Autopsy. Čo je ale podstatné, skladby sú celkom slušne napísané a v niektorých prípadoch dokonca ponúkajú šialené bludy v určitých momentoch, vtedy melódie akoby ešte viac napáchli podmanivým zlom a archaickým odérom, taká je napr. The Judas Cradle. V tejto veci sa chlapi prekopali poriadne hlboko, až na dno hrobky kde driemal duch 90tych rokov v jeho pravej podstate. Vlastne ono všetko je to tu ako z 90tych rokov, od zvuku, cez riffy, tempá, vokál, až po atmosféru, berte to, alebo vyhľadajte bibliu, haha! V skladbe Skeletons, ktorá je dlhou inštrumentálkou, predvádzajú besniace strašidelné nájazdy škaredo sa kopiace do ohyzdných foriem pohrebného odpadu, celá skladba sa drží stredne pomalého tempa a makabrózny tanec hučiacej basy, či strach naháňajúcich riffov vás prevedie záhrobným svetom starých civilizácii. Do tejto skladby naozaj vložili strašne veľa pocitov a atmosféry, tá sa im najlepšie darí hlavne v tých pomalších úsekoch. Iné skladby sú zas skoro Punkovými Death Metalovými modlami, surovými ako peklo, drsnými ako šmirgeľ. Variabilita riffov je na tento druh hudby celkom dobrá a rozmanitá, často sa pohrávajú s vypúšťaným zvukom gitár, tie často prechádzajú do Death Metalových tremol, alebo zasekávaných ťažkostí. Nesmiem opomenúť klasické sóla, tu nečakajte nejaké ekvilibristické technické parádičky, ale zúfalo stonajúce a zvláštnou bizarnosťou napáchnuté harmónie. V sólach tiež prevláda buď pomalé desenie, alebo rýchle chaos tendencie, vždy však majú správny undergroundový feeling a ich zvuk je priam ukážkový. Započúvajte sa do Slaughterhouse, táto „vybrnkávačka“ má atmosféru nočného, hmlou sa ťahajúceho cintorína, neviem, stále spomínam cintorín, zrejme to nebude náhoda, všetko k tomu smeruje. Fatálne, aj keď nijako originálne riffy vás ovalia v ďalšej The Gnarling Dead, je to čistá pocta Autopsy z ich pomalších prác, riffy sa pitvoria a zakrádajú ťažkým pochodom, navyše refrén tiež ponúka pohľad do štrbiny rakvy aby sa vám tak naskytol nezvyčajný pohľad na posledný uškľab nebožtíka, nebude to nič príjemné! Nie úplne všetky skladby sú však tak silné ako tie čo som opisoval, v niektorých je viac klasických klišé, v niektorých zas skôr prebíjajú len určité momenty. Pre mňa osobne sú najsilenejšie tie pomalé gradácie, vtedy dokážu melodikou zablúdiť do čiernych labyrintov a pomocou ťažkosti osvietiť šialené tiene na stenách starých krýpt. „Ornaments of Severity“ je jednoznačne určený len starým fanúšikom bažiacim po schátralosti a hrôzu naháňajúcom Death Metale, švédsko - americkej školy, nie je tu nič iné, nič viac, všetko je zvládnuté tak, že žiaden fanúšik tohto druhu absurdnej hudby nemôže byť sklamaný.
MAIM „Ornaments of Severity“, Soulseller Records, CD´17, SWE


11/41:41/ 8                                            Mortuary


http://maimdeathmetal.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]