MALAKHIM je nová švédska úderka z Västerbotten a v zostave na gitare figuruje istý AN, ktorého môžete poznať aj z Naglfar. Basák TK má tiež už čo to odskákané vo viacerých menej významných kapelách, a zostatok sú nové tváre. MALAKHIM sa predstavili ešte v 2017tom demom „Demo I“, ktoré som žiaľ nemal tú česť počuť. S čím prichádzajú títo posadnutí hudobníci? Predovšetkým je to odkaz švédskej Black / Death vlny na čele s Dissection, Watain, ale aj Necrophobic, či Naglfar. Ak by niekto pochyboval, že táto kapela môže vytvoriť naozaj niečo výnimočné, naozaj odporúčam vypočuť si podrobne nové EP „II“, ktoré sa dostáva na pulty predajní a do distier práve v týchto dňoch. Už úvodná skladba In The Rays of A New Sun je bomba, počiatočná vyhrávka dáva tušiť, že o perfekcionistickú melodiku a zaujímavé kompozičné riešenia núdza nebude. Ak si posvietime na zostatok skladby, máme tu umelecké dielo, svojrázne riffy, ktoré síce harmóniami čerpajú zo „Storm of The Light´s Bane“, no nevykrádajú ho, ako to robia iné slabšie kapely. Toto chce mať cit pre melodiku, mať charizmu a talent, a to MALAKHIM majú. Je to rovnako mrazivé ako Dissection, temnota v podaní týchto bardov je vyvážená a dominantná, nie je to hranie sa na nejaké sračky, tu cítiť závan presvedčenia v cestu ľavej ruky, cestu chaosu a vírivého desu z polnočných hôr kozmu. Skladba funguje dobre na komplexnej úrovni, žiadne polepené riffy a ako tak vykľučkovanie z neistoty, chlapi idú ako nočné tvory vedené obludnými bohmi bez mena. Badať to aj na prepracovaných sólach a divokej rytmike. Druhá Triumphant Spears mi príde o niečo slabšia oproti úvodnému jedovatému mystériu, no len o niečo menej. Melodicky nie je tak dokonale uchopená, ale jadro a oddanosť je fanatická, z kapely cítiť, že vedia a budujú, sú silne sebavedomí v prejave. Vokalista E je maniak s čiernym prieduchom v hrdle, má vražedné frázovanie a jeho farba hlasu, technika frázovania ma zráža do kolien. Je pre kapelu rovnako cenný po vokálnej stránke ako Jon pre Dissection. MALAKHIM sa od nich ale len odrážajú, udržujú plameň a prilievajú doň olej. Prepracovanosť riffov je mystická, s takýmto niečím som sa pri tomto štýle už dávno nestretol. He Who Devours tiež nezačína s až tak mohutným motívom ako In The Rays of A New Sun, no pokračovanie je dych berúce. Extrémne sa mi páči, že produkcia je zahmlená a pošpinená krvou nevinných, znie to ako demo Dissection z najrannejšieho obdobia, analógová stopa je len samozrejmosťou. V strede skladby prichádza harmonicky dokonale vytvarovaná melódia, ktorá tak trochu odoberá na rýchlosti a bese, no svojim charakterom tvorí jednu z najlepších liniek tohto EP. Pozornosť si určite zaslúži bicman VT, jeho hra je síce zvukovo stlmená v pozadí, aby sa dosiahol efekt starobylosti, no technika a dynamika, akou disponuje, zvádza k šialenstvu. Posledná Sworn To Satan´s Fire je kvitanciou, že s touto kapelou je treba počítať do budúcnosti. Skladbe dominujú dve prelínajúce sa gitarové linky s Black Metalovými tremolami, niekedy mi ich dravosť a oddanosť pripomína ranné Morbid Angel, alebo Angelcorpse. Úplnou pýchou kapely sú ale vyhrávky a sóla, a že ich tu je! Obaja gitaristi sú nadaní maniaci so správnym čiernym ohňom v srdci, nedýcham! Toto EP má strašne silný potenciál, label Iron Bonehead im môže zabezpečiť silnú propagáciu, no ak budú pokračovať presne v tomto duchu, aj čo sa týka produkcie, Švédsko sa v spektre extrémneho Metalu má na čo tešiť.
MALAKHIM „II“, Iron Bonehead Productions, EP´19, SWE


4/20:33/ 7                                              Mortuary


https://malakhim.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]