MALIGNANCY "Eugenics", Willowtip CD ´12, USA

MALIGNANCY chceli už od prvého dema posúvať hranice komplexného DM do krajných hraníc, ale keď si dnes pustím ich debut "Intrauterine Cannibalism", ich možnosti boli vtedy dosť obmedzené. Bolo to ešte v dobe keď MORTICIAN valili v plnom  prúde a brutalita bola najdôležitejší aspekt hudby. V mnohých recenziách ich kritizovali za prílišnú jednoduchosť, preto zrejme chceli dokázať, že im nie je cudzia ani technika, či komplexnosť, a prešli do opačného extrému. Ak si chceli MALIGNANCY udržať potrebnú brutalitu, museli mať aj dosť špinavý a brutálny sound, čo je v protiklade s technikou. Určite sa mnohé kapely snažia kombinovať brutalitu s technikou, ale v jednoduchosti je vždy najväčšia brutalita a zverstvo. Aj preto si nemohli dovoliť na debute použiť nejaké extra technické riffy, všetka komplexnosť vychádzala z bicích; gitary boli tak surové a špinavé, že aj keď sa Ron snažil robiť čo mohol, jeho hra vyznela ako zahmlená masa bahna. Na druhom albume "Inhuman Grotesqueries" trochu ubrali aby bolo lepšie počuť gitary, no stále to nestačilo. Až na novinke mohol Ron predviesť svoje technické zručnosti keďže má najjemnejšiu a najuhladenejšiu produkciu, nie je to však žiadny soft rock. Ak niekto pozná len ich predošlé albumy, bude asi spočiatku šokovaný čistotou zvuku, idú rovnakým smerom ako väčšina moderných brutal DM svoriek, čiže k čistej produkcii zvýrazňujúcej techniku. Po určitom čase si poslucháč tak zvykne, že mu to príde dostatočne brutálne. MALIGNANCY vyhnali svoju tvorbu až do takého extrému, že napriek krkolomnej náročnosti navyše ani neopakujú riffy, alebo nejaké refrény; robia presný opak toho, čo je žiadané drvivou väčšinou, antichytľavú hudbu. Nikde žiadna známka melódie, alebo rytmických stredných temp, len občas sa mihne náznak rytmickejšieho rozbehu, ktorý je okamžite pochovaný nánosmi náročných zvratov a zvratkov. Nepredvídateľné štruktúry naznačujú, že nestavali na DM základoch, ale skôr na jazzových, občas to znie ako improvizácia, preto ich ocenia hlavne fans, ktorým niečo hovorí aj jazzová komplikovanosť. Často vám dajú facku tak prudké zmeny tempa až sa vám zahmlí pred očami, zdá sa to byť nelogické, akoby hral niekto, kto nemá páru o harmonickej kompozícii, ale to je len klamlivé zdanie, práve o tú nelogickosť tu ide. Táto hudba vyžaduje veľké sústredenie, preto sa nehodí na dotvorenie atmosféry niekde v pozadí. Oproti predchodcovi je novinka variabilnejšia, neboja sa aj spomaliť, vtedy majú určitú atmosféru, aj keď väčšinou drtia v rýchlom tempe. Ako praví Američania, nezostali nič dlžní svojej povesti a každý album nahrala pozmenená zostava. Na "Eugenics" sa vrátil sám Roger J. Beaujard, ktorý minule absentoval, ale tento krát si vzal do rúk prekvapivo basovku. Vďaka profi produkcii je celkom dobre počuť jeho hra a vôbec nezaostáva za svojim drumerským umením. Keďže je kompozícia chaotická, je táto porcia ťažko stráviteľná, preto to nebudú mať MALIGNANCY nikdy ľahké aby prilákali väčší počet fans. Namiesto toho aby zjednodušovali, stále pridávajú na náročnosti. Na druhej strane nie je zase veľa podobných kapiel, tak môžu aspoň ťažiť z toho, že sú odlišní od väčšiny.
10/31:34/
8,75                                                           Storm
http://www.reverbnation.com/malignancy
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]