MALOKARPATAN sa zjavili ako guľový blesk z čistého neba, najskôr to bolo promo s pár skladbami, ktoré sa neskôr objavili na debute „Stridžie dni“ a potom už všetko nabralo rýchly spád. Debut vyrazil dych nejdenému fanatikovi starého Metalu s originalitou a sršiacou charizmou. Ani veľa vody nepretieklo dedinskými potokmi a už sa rodí druhý album so zaujímavým názvom „Nordkarpatenland“. Invictus nám samozrejme hneď poslali promo do schránky a album sa začal v mojom prehrávači točiť viac a viac. Intro Nordkarpatenland som trochu nepochopil, síce je dobre prevedené, ale prečo francúzština ako hovorené slovo, fakt neviem, ale verím, že chlapi majú na to svoj dôvod. Hneď potom ale nastupuje prvý flák V okresném rybníku hasrtman už po stáročá vyčína, a to je už absolútny úder folklórneho a dedinského Heavy / Black Metalu aký nebudete už počuť snáď nikde inde v takejto forme. Je bez diskusie, že MALOKARPATAN nehrajú nič, čo by pred nimi už nikto nehral, sú tu jasné odkazy na Iron Maiden, Mercyful Fate, Motorhead, ale aj Venom, Bathory, Master´s Hammer, či Hellhammer, ale kapela si to hrá tak po svojom, že toto je im hneď odpustené, ba naopak, je to ich devíza. Ich hudba znie akoby sa prikotúľala zo 70tych a 80tych rokov a to aj produkčne. Zvuk je akýsi zastretý a plytkejší, oproti „Stridžím dňom“ to už nie je taká garáž, ale v podstate tú garáž zachovali, len to znie viac profesionálnejšie bez toho, aby zneli ako kapela dnešných dní. To čo robí MALOKARPATAN MALOKARPATANOM je ich neuveriteľná charizma a originalita. Do tohto staručkého Heavy / Black Metalu podstrčili prvky, ktoré sú typické pre slovenský folklór a nemuseli to robiť ani tak okato ako napr. Lunatic Gods. Chlapi pridali nejaké tie kravské zvonce ako súčasť bicej sady, do melódii zakomponovali zvláštne harmónie, sem tam sa ozve drumbľa a vo vokáloch je sem tam badať výkriky a zdôrazňovanie slov ako napr. v ľudovej hudbe, len Temnohor si ich upravil podľa seba. Takýchto malých detailov by sme tu ale našli viac, treba len pozorne načúvať a zrazu budete stáť pri dedinskom šenku uprostred noci, odkiaľ keď vychádzate najebaní, vám cez cestu pobehne nejaký ten hastrman či sova zamáva krídlami pred ksichtom. Atmosférou je nabitý celý materiál, všetko sa odohráva pri pohostinstvách s ožranmi, v lesoch, na lúkach či pri nočných rybníkoch, toto je pravý MALOKARPATAN. Štvorka Ked svetlonosi započnú v močariskách nazeleno svícit je najpomalšou skladbou akú doteraz nahrali. Tie tiahnuce sa plíživé harmónie sú rurálne magické, skladba ale v strede ponúkne kopanec v podobe silného riffingu a následne dobre našlapanej rytmiky. Najväčšou zmenou oproti debutu je pridanie syntezátorov, ktoré znejú dosť podivne v ich hudbe, ale sakra sa sem hodia. Zo začiatku si na ne budete zrejme musieť trochu zvyknúť, no časom pocítite celkový zámer prečo sem boli nahraté, na druhú stranu vytvárajú zvláštny kontrast voči archaickému vedeniu riffov. Syntezátory sa vždy ozvú keď príde pomalšia atmosférická pasáž, kde inštrumentácia dostáva vždy svoj priestor. Takýchto pasáží tu nájdete celkom dosť a kapele dávajú celkom nový rozmer. MALOKARPATAN si už za tú chvíľu existencie dokázali vytvoriť vlastnú melodiku, aj chytľavú, ale pritom to všetko vyznieva akoby to vyhrabali v nejakom exkluzívnom šuplíku hen niekde na dedine u deda, starého Rockera, kerý to s kapelu nikde nedotáhol, ale jeho talent pre písanie nebol márny! Už si ani presne nepamätám, a či sme aj vôbec niekedy mali na tom našom Slovensku tak silnú a charizmatickú kapelu. Určite po hudobnej stránke tu vzniklo nejedno skvostné aj so svetovou scénou zrovnateľné dielo, ale toto je proste delo! Myslím, že už teraz sú MALOKARPATAN uznávanejší za našimi humnami a možno to tak bude vnímané aj v budúcnosti, a pritom chlapi v Slovenčine rúkajú! Koho že mi to toto všetko len pripomína, žeby nejakých Pražákov kultových??? No niečo na tom pravdy byť môže. Nechcem povedať, že by sa podobali na Master´s Hammer, skôr v tej charizme a sile hudobníkov, ale to proste nenapodobníš, to musíš mať v sebe. Celé dielo je popretkávané rôznymi úryvkami z nejakých zaujímavých filmov, rozprávok, ale tie hovorené intrá z debutu už pomaly zanikli, s výnimkou Ked starého Bartolína ze šenku na táčkach zvážali, kde použili hlášku z filmu Bičianka z Doliny. Skladby majú epickú silu, v tých melódiách sa ukryté temné strašidelné bytosti, niekedy vyzerajúco dosť smiešne, alebo groteskne, no i tak sa ich zľaknete! Každý motív je prestúpený silnými riffmi, všetky tie momenty si dobre zapamätáte a obklopia vás Malokarpatskými horami a lesmi, no keď natrafíte na šikovného svetlonosa, bude vás cez tie najväčšie húštiny viesť. Necrocock si svoje vokály užil v skladbe V hustej hore na stračích nohách striga chalupu svoju ukrýva. Málokto by povedal, že jeho vokál dobre zapadne do takto koncipovaného staro Metalu, síce tu nespieva žiaden text, ale jeho úchylné opakujúce sa melódie už z hlavy nevyhodíte. V poslednej skladbe Ve starém mlyne čerti po nocách mariáš hrávajú cítim až neobvyklý vplyv ranných Mercyful Fate s tým, že ich nepotrebujú kopírovať. V každom prípade si táto kapela vytvorila už určitý kult medzi fanúšikmi a ten každým dňom bude ešte viac rásť. Niečo takéto je akoby presne ušité mne hudobne na mieru, aj s celou tou prekliatou malebnou aurou, ktorá sa albumom tiahne ako ranný opar nad močariskami. Na záver už len môžem dodať, že nech už máme toho 31. 10., táto Samhainovská noc bude v znamení „Nordkarpatenland“, chcem originál!
MALOKARPATAN „Nordkarpatenland“, Invictus Productions, Promo CD´17, SK


10/45:34/ 10                                            Mortuary


facebook.com/malokarpatan/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]