Po deme „MMXVIII“ a EP „Below The Hengiform“, ktoré sme svojho času recenzovali, prinášajú írski MALTHUSIAN ďalšie znepokojivé dielo a to rovno debut „Across Deaths“ pod Dark Descent Records. O vysokej kvalite nahrávok tejto kapely sa snáď ani nemusím zmieňovať, každý kto má rád zložitejší, neprístupný a atonálny Death / Black Metal si príde na svoje aj pri plnom albume. Napočúvať „Across Deaths“ nie je vec jednoduchá, po mnohých vypočutiach si dokonca všímam, že nepoznám úplne všetko tak akoby som si to predstavoval. Napr. hneď prvá skladba Remnant Fauna je ťažko stráviteľná ako horké lieky, ktoré treba prehltnúť, aj keď riffy vyznievajú pútavo, ale nie prvoplánovo, dostať sa do tejto veci je celkom problém a pre poslucháčov určite aj výzva. V tomto tracku nenájdete vôbec nič melodické ani chytľavé, riffy sú komponované štýlom padajúcich tónov, ale aj čudných výstupných kreácii, ktoré pôsobia ako kontrapunkt s celkovým grotesknejším úškľabkom v tvári. Ak si MALTHUSIAN porovnám s Morbid Angel, ktorí používali tiež podobné groteskné a dekadentné figúry, je samozrejmé, že Chorobný anjeli mali omnoho vyspelejší spôsob komponovania a vždy si dali záležať, aby skladba bola mohutná a silná, no vždy zdeformovaná zvnútra a nikdy nie trendová. Íri sú ešte omnoho viac neprístupnejší, ich atonálny prístup je ťažký na pochopenie, počúvanie, ale určite aj na skladanie. Tu vôbec celkove ťažko hovoriť o melodike, aj keď sa tu občas zjavia „svetlé“ momenty, tie sú behom chvíle zadupané ďalšou neprehľadnosťou, zložitým štruktúrovaným, či bláznivou technikou hrania. Hudba MALTHUSIAN pôsobí ako nevyriešený labyrint s priepasťami a ďalšími nástrahami. Ich produkcia určite nebude pre každého, ponoriť sa do takejto náročnosti si vyžaduje ako trpezlivosť tak aj citlivé vnímanie poslucháča. Ako taká melodika sa vynára až v tretej Sublunar Hex, áno mám na mysli tú pasáž, kde gitara hrá podivnú „melódiu“ pôsobiacu dosť chorobným závanom, dá sa to ľahko napočúvať, no harmónie sú úplne protichodné a surrealistické. Ono možno povedať, že celkove MALTHUSIAN pôsobia abstraktne, len ťažko si z ich pocitov zobrať niečo konkrétne, samozrejme, je tu temnota, zvrátenosť, pochybnosti v logike a metodike, morbídnosť, ale celé to pôsobí až neuveriteľne rozoklane. Na jednej strane je to chaos a demonštrácia anti melodiky, na druhú stranu to dáva neuveriteľný zmysel pre toho kto chápe. Najdlhšou kompozíciou je štvrtá Primal Attunement – The Gloom Epoch, kde začiatočné riffy jasne odkazujú na prvky Morbid Angel, no postupne sa gitary začínajú deformovať ešte do obludnejších podôb, ten inštrumentálny začiatok je jednoducho geniálny a je čo počúvať! V melódii straší niečo beztvarého a škaredého, tóny upadajú ako hnijúca tekvica, pre tento druh bezfarebnej a beztvarej harmónie si táto banda zaslúži veľké uznanie za originalitu a nekonvenčnosť. V skladbe sa postupne začne zhubne rodiť mŕtvolná esencia tak odpornej harmónie, až vás strasie, postupne sa skladba rozkladá, hnije, pomalé časti uprostred dosahujú až pohrebných aktov. Skladba zvláštne kulminuje, je nepredvídateľná a prekvapí v momente, kedy riffy úplne zmenia dynamiku a charakter, strašidelná melódia sa tiež vracia v momente kedy to najmenej čakáte s ešte trasľavejším prevedením. Zakomponovanie violy do tejto skladby v druhej polke je absolutóriom, toto by som na ich mieste využíval o niečo častejšie, no takto to pôsobí ešte viac šokujúco! To, čo tento nástroj postupne vyludzuje, je nenormálne, surové, čím ide skladba viac do konca, tým viac nedýcham, niečo takéto sa nepočuje len tak! Pomalé časti predposlednej skladby len nahrávajú poslednej Telluric Tongues (Roaring Into The Earth), kde vás začiatok úplne zbičuje a posype soľou do krvácajúcich rán. Rýchle riešenie v riffoch ale aj v komplikovaných bicích sú ďalšou ukážkou umenia tohto ansámblu, harmónie sú uzatvorené do seba a otvárajú tak priepasť pre pozorné uši, kde môžete nájsť niečo po čom vaša duša dychtivo baží. Tento posledný kúsok je rovnako ťažký ako prvý, odpornosť v estetike šialenstva, morbídne cesty deformácie, obludné zohavovanie mentality v najtmavších zákutiach ľudskej psychiky. Hold treba vzdať bicmanovi JK (tiež Dread Sovereign!!!), to čo robí za sadou sa vymyká akejkoľvek kontrole, logike a bežným postupom. Jeho hra je neúnavná, animálna, drvivá, nepredvídateľná, chaotická, komplexná, sám si nie som istý, či jeho kreácie sú dopredu nacvičené, alebo ide o improvizáciu. Možno je to niečo medzi tým, možno má v hlave len základné kostry figúr a zostatok „dolaďuje“ už počas nahrávania. Ďalším vysokým pozitívom „Across Deaths“ je zvuk! Kto by od debutu čakal niečo profesionálnejšie a čistejšie, môže zabudnúť. Zvuk je ako kobka ukrytá v tajomnom podzemí, absolútne analógový pocit, skôr tichšie dunenie z vnútra, brilantný a ukážkový undergroundový prístup, basový prienik, tuposť. Toto som vôbec nečakal, celé dielo je prekvapenie ako delo!
MALTHUSIAN „Across Deaths“, Dark Descent Records, CD´18, IRL


5/40:33/ 9,5                                            Mortuary


http://malthusian.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]