MARE „Ebony Tower“, Terratur Possessions, CD´18, NOR

MARE patria už roky medzi hlavných predstaviteľov Nidrosiánskeho Black Metalu spolu s One Tail, One Head, Kaosritual, Celestial Bloodshed, Vemod, Darvaza a ďalšími sčernalými hviezdami, dodržujúc si odstup od komerčnosti, ku ktorej sa niektoré BM spolky radi prikláňajú. MARE doteraz, ako iste viete, nenatočili počas svojej 15 ročnej existencie ani jeden plnohodnotný, alebo dlhometrážny materiál, vždy šlo len o EPčka, alebo demá, ktorých výpovedná hodnota bola vždy vysoká. Ako blesk z čistého neba sa zjavil debut „Ebony Tower“, s ktorým prichádza do istej miery aj určitá obava. Mnohé podobné kapely v undergrounde šli cestou absolútnej špiny a marastu, drviví, suroví a divokí vo svojom vnútri. Kapela sa potom zameria na celý album, zvuk sa vymodeluje do čistejšej podoby, atmosféra môže na úkor toho ustúpiť, veci sa stanú čistejšími a kapela stratí svoje hnusné renomé. S podobnými obavami som pristupoval aj k novinke „Ebony Tower“, dokonca aj obal už neponúkol takú obludnosť ako pri „Spheres Like Death“, alebo „Throne of The Thirteenth Witch“. Akýsi prírodný chrám v podobe skalného monumentu v hmle, čo za tým bude?
Moje obavy sa do určitej miery potvrdili, zvuk nahrávky je určite doteraz tým najčistejším a najprofesionálnejším, s čím kapela doteraz prišla. Po úvodnom krátkom choráli tak počujeme gitary v takej kvalite ako doteraz nikdy, kde je tá špina a animálnosť? No nič to, zvuk je aj beztak dosť silný a pravdupovediac mi tak trochu globálne pripomína „Ritual“ od Master´s Hammer, len v o niečo čistejšej polohe. Možno za to môžu niektoré klávesové stopy, alebo občasné použitie tympanov, no i niektoré riffy a celková zhubná atmosféra dáva spomenúť na týchto majstrov. Rozhodne však nechcem povedať, že by český kult kopírovali, no určite ich majú radi a je to trochu počuť. Na to, že ide o plný album som so zvukom celkom spokojný, na to ako je profi, dosahuje aj temné cítenie, farby a aj to, čo je za ním v pozadí. Nie je to tá dokonalá vyčesanosť a kryštalický lesk, zachovali si svoju auru v tomto prístupe, len tomu dali niečo, čo by som si vedel odmyslieť, ale aj tak to ešte dopadlo na pomery MARE dobre. Hudba tým pádom trochu stratila zo svojej diabolskej preferencie a dopredu tak vyrazili viac mystické ponurosti a zaujímavá tieňohra okultizmu. MARE však zostali tým, čím aj vždy boli, ak si predstavím, že by mali zvuk ako na EPčkách, ich atmosfére by to ešte pridalo na hodnote. MARE určite nepatria medzi kapely, ktoré by kládli dôraz na prepracovanosť riffov, technické zručnosti, či bohaté kompozičné a komplexné riešenia skladieb. Skladby sa zväčšia točia okolo pár gitarových tém, ktoré sú postupne modulované tak, aby skladba časom naberala na napätí a poslucháča pripravovala o nervy, či ho ďalšími a ďalšími posluchmi ponárala do astrálneho sveta čiernych entít. MARE sa v gitarových figúrach sústreďujú ako na klasické tremolá, tak aj na moderné jemnocitné riffy, hrané na tenších strunách. Prepájajú tak určitým spôsobom druhú a tretiu vlnu, pričom z každej si berú to najlepšie. To, na čo ale najviac dbajú, je sila skladieb, môžete si pustiť akúkoľvek vec z novinky náhodne a budete konfrontovaní s mohutnosťou a majestátnosťou, riffy sú kvalitné a len ťažko budete hľadať márne motívy. MARE sú majstri, ktorí jednoznačne vedia čo chcú, vedia ako to dosiahnuť a ich vôľa je pevná ako oceľ. Majú presnú víziu o tom, čo bude ako znieť, ako to bude zahraté, v akom tempe, idú na istotu. Album obsahuje len 5 skladieb, teda podobne ako u Cultes Des Ghoules, len s tým, že Poliaci majú značne dlhšie kompozície. Zdá sa mi, že celkove u týchto Nórov ubudlo agresívnych momentov a viac sa predierajú do transcendentálnych sfér mysticizmu, ale zas sa nebojím o ich Black Metalový prejav, pretože oni veľmi dobre vedia ako neprekročiť určitú hranicu, kde by už zneli ako post, alebo niečo iné. Výbornú prácu si ako vždy odvádza bicman, ktorý je aj členom OTOH. Jeho hra je inštinktívna, nič dopredu naprogramovaného, neopakuje určité bubenícke figúry a hrá tak, aby šiel s prúdom harmónie. V ich harmóniách sa predostiera pološero, akoby len náznaky a niečo je zas dobre skryté bežnému poslucháčovi, nechýba ani menšia dávka melanchólie, strašidelnosti a ponurej dekadentnosti. Ďalšou silnou personou je basák Luctus, jeho ďalšie aktivity ani netreba spomínať, je to dlhý výpočet kapiel. Jeho hra je podobne ako u CDG dobre počuteľná, keďže gitary nevytvárajú až tak hlukovú stenu ako pri divokých a najagresívnejších komandách. Je to už vlastne takým typickým znakom väčšiny modernejších BM kapiel pohrávajúcich sa s mysticizmom a okultizmom. Jeho hra je parádna a je taktiež rovnocenným členom celej mozaiky tohto stelesnenia smrti. Vytvára si vlastné melódie, inokedy zas nadbieha gitarám, jednoducho človek na pravom mieste. HBM Azazil (vokál a gitara) už nepoužíva toľko agresívneho a klasicky dominantného prejavu za mikrofónom. Skôr má už bližšie k Big Bossovým teatrálnym polohám a v niektorých častiach akoby som doslova počul jeho!
Novinka MARE určite nie je Black Metalovým zážitkom pre každého, je xy BM fans, ktorí tretiu vlnu nedokážu ani vystáť, naopak niektorí zas vyhľadávajú práve tento fenomén a pre takých bude toto sústo pozoruhodným počinom. MARE je hlavne o atmosfére, tá vás bude doslova bičovať počas celej hracej doby, hudobne, umelecky ale aj spirituálne je „Ebony Tower“ špičkovým albumom, mne nezostáva len sňať povestný klobúk.