MASTER „An Epiphany of Hate“, F. D. A. Rekotz, CD´16, USA/CZ

MASTER, legenda amerického Death Metalu, ale nikdy som nepočúval mnohé ich diela. Vždy ma uchvacoval ich druhý album „On The 7th Day God Created...Master“, ktorý v tej dobe konkuroval bez problémov najlepším Death Metalovým aktom. Na ďalšom albume prešli viac do Thrashu, ale s pravidelnou železnosťou Paul vydával nové a nové albumy, ak dobre počítam, ku dnešku ich je 13! Taktiež je zaujímavé, že kým žil Paul v USA, striedal členov ako ponožky, snáď na každom albume boli iní ľudia, ale keď sa presťahoval do Uherského Hradišta, ustálila sa zostava a do dnešného dňa ju tvoria okrem Paula na base, Alex Nejezchleba na gitare a Zdenek Pradlovský na bicích. Od oného druhého albumu som MASTER vlastne ani z albumu nepočul, videl som ich síce na živo, takže akú takú predstavu som mal, ale čo ma čakalo na novom albume som netušil. Predstavoval som si nejaký Death´n´Roll s jednoduchými bicími a niečo úplne iné než v 91vom. Po vypočutí nového albumu musím povedať, že taká zmena to zas až oproti minulosti nie je. V melodike je to stále ten istý MASTER ako som ho poznal z dôb, kedy na gitaru hral ešte Paul Masvidal a kedy kapela ešte bodovala u Nuclear Blast. Dnes sú chlapi pod F. D. A. Rekotz a myslím, že sú spokojní. Oproti starému albumu sú dnes MASTER trochu viac priamočiarejší a hlavne rytmika sa zmenila k jednoduchším a údernejším tempám. Predsa len Aaron Nickeas šliapal ako hodinky, jeho rýchle dvojkopáky v tej dobe patrili medzi najobdivovanejšie a gitarovo to bolo tiež o niečo hustejšie. Dnes MASTER znejú ako Death Metalový Motorhead či Venom, čo vôbec nie je zlé, dôležité je, že kapela je stále svojská a má svoju vlastnú charizmu. Paulove vokály patria medzi hlavné rozpoznávacie znaky, už len podľa hrdelného chrapotu si ich nemôžte s nikým zmýliť. Album mi tak trochu pripomína Motorhead aj v prístupe, jednoduché kratšie, ale úderné kompozície, žiadne extra silnejšie skladby, ktoré by vytŕčali nad iné. Tým nechcem povedať, že by ich skladby boli priemerné a podobali sa ako vajce vajcu, len majú podobný recept na tvorenie skladieb ako Motorhead. Riffy občas zachádzajú k Rock´n´Rollovému spôsobu hrania, inokedy sa viac opierajú o jednoduchšie Death Metalové témy z čoho vzniká určitá typická melodika MASTER ako ich „obchodná značka“. Gitarové sóla sú divoké a slobodné ako vtáky v oblakoch, nakoniec všetky gitarové riffy ako aj sóla píše sám Paul a gitarista sa ich potom naučí a zahrá možno so svojim vlastným feelingom. Bicie často idú na spôsob kopák, rytmičák, kopák, rytmičák, čo je úderná sila hlavne pre koncertné prevedenie, inak musím Zdenka pochváliť za jeho hru, dobre vkladá rytmus do našliapaných riffov a jeho bicie znejú viac prirodzene ako na starom albume, kde kopáky boli mľaskavé a metronomicky presné. Vyzdvihovať nejaké skladby nebudem, „An Epiphany of Hate“ beriem ako jednotný album, ktorý treba počúvať ako celok, je to taká tá správna našliapaná extrémna hudba s hutným zvukom ku ktorej treba otvoriť pivo a vychutnávať si ju. Skladby ponúkajú celkom silné témy, zapamätateľné a chytľavé vo svojej podstate, výborne vynikne na živo kde sa fans môžu pod pódiom pozabíjať. MASTER si už dávno vytvorili svoj vlastný štýl a dodnes tvoria hudbu svoju, nepotrebujú kopírovať švédsky Death Metal alebo znieť ako Morbid Angel či Autopsy, je to vždy MASTER a vždy aj bude ako Paula poznám. Som rád, že som sa vrátil k počúvaniu tejto kapely a ešte viac, že sa držia svojho remesla ortodoxne. Keď si predstavím, že začiatkom 90tych rokov som MASTER bral ako jednu z najlepších DM kapiel zrovnateľnú s Obituary, Deicide, Pestilence a podobne a dnes sa kapela nachádza iba pár kilometrov od môjho miesta, je to šialené.