„Na světě je zavedeno, že spousta hloupých si hraje na chytré. Z chytrých, kterých je na světě nedostatek, jen ti nejchytřejší si hrají na hloupé.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
MANIAC BUTCHER „Barbarians“, Pussy God Records, CD´95, CZ


6/30:52/ -                                              Mortuary


http://www.maniacbutcher.com/
V roku 1995 sa v Čechách už celkom slušne rozbehla vlna Black Metalu, na rozdiel od slovenskej scény, kde skôr prevládal vždy Death Metal. Zaujímavé je, že práve Slovensko je viac krajinou veriacou, z čoho by malo vyplývať, že tu bude, podobne ako v Poľsku, silná náklonnosť ku kritike a nenávisti voči cirkvi. Práve Čechy bývajú v spojení s vierou spomínané ako krajina ateistická, no Black Metalu v 90tych rokoch sa v Čechách a na Morave darilo. Nebudem tu menovať všetky tie mená, aj keď mnohé sa príliš nedostali za hranice pár okolitých štátov, no vzniklo viacero pozoruhodných diel. Práve MANIAC BUTCHER zo Žatca patrili vždy medzi najortodoxnejšie zoskupenia. Kapela okolo Vlada Blasphemera pútala na seba vždy pozornosť metalového publika, no nikdy nezradili svoju hudbu, ideu, ani svojich fans. Vznikli už v roku 1992, teda v dobre kedy druhá vlna začala rozpútavať najväčšie šialenstvo a MANIAC BUTCHER pri tom nemohli chýbať. Najskôr sa prezentovali dvoma demami „Immortal Death“ ´93 a „The Incapable Carrion“ ´94. Nasledovali dve splitká Black Horns of Bohemia a Black Horns of Saaz, obe z roku 1995. Práve v tomto roku dávajú títo neznabohovia dokopy svoj očakávaný debut „Barbarians“. Pamätám si na tú dobu veľmi dobre, kazety sa predávali veľmi dobre, pretože CD nosiče ešte v tej dobe neboli tak preferované a rozšírené ako dnes. MANIAC BUTCHER vždy razili cestu nenávistného a surového Black Metalu s heslom No keyboards, no female vocals, only Pure Black Metal! Debut bol presne tou hudbou, po ktorej fans Black Metalu šaleli. Rezavé tremolá s potemnenými harmóniami, bez zbytočného pátosu, melanchólie, či zromantizovaných sračiek, ktoré používali niektoré kapely už v tej dobe. V prvej skladbe Barbarians dostáva každý fanúšik vriacu vodu priamo do tváre, nekompromisné gitarové tornáda sa preháňajú horiacimi pláňami, pričom divoký vietor len napomáha k urýchľovaniu spaľovacieho procesu. Treba podotknúť, že MANIAC BUTCHER si vytvorili vlastný štýl melodiky, tak charakteristický pre ich tvorbu až do posledného dňa ich existencie. Samozrejme nie je melodika ako melodika, nikto nemôže od takejto hordy čakať prepracované a harmonické melódie, ktoré by mali chytiť čo najviac ľudí. Naopak, harmóniám nechýba surový prístup, razantné manévrovanie s tonalitou, pritom zachovali niečo, z čoho môžu čerpať mnohí! Ak si porovnáme melodiku Master´s Hammer, Unclean, alebo Root, každá z týchto kapiel bola iná. MANIAC BUTCHER boli menej melodickí a viac dbali na agresívnu hradbu hnevu s dôrazom na rýchle manévre, no keď v niektorých skladbách príde na spomalenie, nejedná sa o žiadnu romantiku, ale o dramatické štylizovanie temného šialenstva. Skladby ako Catheclasm, Svatý otec, Peklo, Druhé stvoření, či Mesiášův konec sú dôsledkom ich prísneho chápania žánru. Najhutnejšie a najpomalšie momenty zažijete hlavne v poslednej Mesiášův konec, ktorá je dramaticky vybičovaná a najťažším songom na albume. Práve v týchto pomalších častiach použili MANIAC BUTCHER minimalistické klávesové sekvencie, ktoré si nemusí niekto ani všimnúť, rozhodne sa nepredierajú dopredu, skôr len podtrhujú bezbožnú atmosféru. Atmosféra je koniec koncov ťažiskovým bodom tejto kapely, tá je prítomná počas celého diela ako tma počas celej noci. Skladby sú dobre vystavané a skomponované, nejde síce o žiadne hudobné výkony par excellence, no bavíme sa o surovom Black Metale, kde je prítomnosť takéhoto prístupu neakceptovateľná. MANIAC BUTCHER sa podarilo postaviť debut, ktorý dnes stále možno nazvať undergrondovým kultom, poznám mnoho zahraničných Black Metalových kapiel, ktoré na týchto maniakov nedajú dopustiť. Zvuk je zámerne zbavený príjemných basov, či šťavnatých dynamických impulzov, bez ktorých si mnohé hudobné diela fanúšikovia Metalu nedokážu predstaviť. Gitary znejú sucho a pusto s pocitom hluku a zvláštneho skreslenia. Bicie sú analógové a zemité, basový kopák pulzuje z pozadia a rytmičák je jednoducho šrotový, prechody sú drevné a činely rozsypané. Vokál je symbolom úpadku kresťanstva a rozmachom blasfemického triumfu, Barbarud je skvelým vokalistom s pravým barbarským prednesom. Dúfam, že po prečítaní tejto recenzie dostanete znova chuť si pustiť „Barbarians“, pretože toto klasické dielo českej BM scény je plameňom!
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]