MEFITIC „Woes of Mortal Devotion“, Nuclear War Now! Productions, CD´15, ITA

S MEFITIC sme sa už na Necrosphere stretli prostredníctvom dema „Singing The Servants of God“ ešte z roku 2009. Jedná sa o taliansku kapelu, ktorá produkuje bezbožný Death / Black Metal a v tejto krajine nemá tento žáner na ružiach ustlané, myslím, že MEFITIC sú tam teraz najvýraznejšou kapelou v žánri, samozrejme ak nepočítam staré kultové kapely ako Bulldozer, Necrodeath a podobne. Povedal by som, že táto kapela je výrazne ovplyvnená legendou Incantation, cítim tu podobnosť ako s „Onward To Golgotha“, „Mortal Throne of Nazarene“ tak aj s najnovšími albumami McEnteeovcov, na druhej strane sú tu cítiť aj stopy po novších kapelách ako Grave Miasma, Mitochondrion a podobne. Všeobecne je ich produkcia skôr Death Metalová, predovšetkým gitary vyznievajú veľmi mohutne a ťažko ako už u spomínaných Incantation, taktiež rytmika je plná zvratov a nekonečných prechodov čo v BM nie je zas až tak bežné, takže sú viac Death Metalovým monštrom než BM hydrou. Na druhú stranu musím uznať, že duchovne sú zas viac Black Metalom, riffy sú totiž zväčša tremolové a feeling z nich je absolútne zlo! To, že som spomenul, že rytmika je plná zvratov, nemyslel som tým, že by sa jednalo až o nejaký progres, na to hneď zabudnite, toto je pravé staro školské desenie so všetkým čo k nemu patrí. Tieto tempové zvraty sú skôr chytrou skladateľskou vecou, kedy sa kapela snaží vyhnúť určitému sterilnému pocitu, ktorý pri podobných kapelách býva zvykom, no i tak pre bežného Metalového poslucháča bude „Woes of Mortal Devotion“ skôr nudnou a príliš ortodoxnou jazdou bez invencie. Ale nebuďme tak povrchní, sadnime si k tomuto albumu a započúvajme sa viac do hĺbky, samozrejme tento materiál nie je určený len tak pre hocikoho. Na prvé počutie sa môže zdať, že kapela ani nemá čo také povedať a dokola si opakuje tie svoje gitarové figúry, bicie neustále pumpujú kopákové podivnosti a vrch bicích do veľkej miery taktiež opakuje určité tempá. Sila tohto albumu sa skrýva ale až po podrobnejšom počúvaní a pochopení, započúvajte sa teda do prehnitých riffov z ktorých sa KrN a AtroR snažia vymlátiť zlovestnú atmosféru. Darí sa im to hlavne opakovanými riffmi, kedy obaja gitaristi zahrajú ten istý riff spolu a vtedy vzniká ono zaujímavé a okultné „spievanie“ gitár, sú to tie momenty kedy gitary znejú súzvučne. Podobné finty sú typické pre novšie Incantation albumy, len MEFITIC si dovoľujú zaradiť podobných kreácií o poznanie viac. Taktiež sa snažia do tohto manévrovania vtesnať aj disharmonické trilkovanie typické zas skôr pre novšie kapely, to sa snaží rozbúrať tok harmónie. Zväčša sa ale všetky riffy držia skôr klasických harmónii typických pre tento žáner, teda morbídnych, zvrátených a descendentných. Melodika tak často hrá vyššie tóniny kde to tonálne pláva a potom príde náhly pád, čo spôsobuje temné a cudzie pocity v poslucháčovi. Ak si v takýchto momentoch uvedomíte aj stredne klepajúce kopáky a tvrdé údery na rytmičák či prechody, hlboký démonický vokál, vzniká z toho príšerná masa obludnej hudby. Niečo podobné by sa určite pozdávalo aj maestrovi Lovecraftovi, keby vo svojej dobe toto počul. MEFITIC vyznievajú v konečnom dôsledku ako orchester malomocných bláznov, ktorí si hrajú ten svoj bodrel niekde na dne jaskynnej priepasti, kde im v temnotách dopomáha plápolajúci oheň a rituálne a obradné inštrumenty, a v mysliach týchto čiernych kňazov sa otvárajú tie správe brány do iných svetov. Bez problémov môžem povedať, že „Woes of Mortal Devotion“ je albumom pre rovnako zmýšľajúcich a cítiacich fans, kde skladby sú si podobné tak na 90% a aj napriek tomu vedia rozoznať jednotlivé skladby, motívy a riffy, pre ostatných to zostane len nepochopiteľné hrabanie sa v strunách s duniacim soundom. Môj verdikt je, že hocikedy sa ponorím do tohto snového labyrintu šialenstva a doslova si vychutnám strastiplné krásy „Woes of Mortal Devotion“, síce nič nové na svete, ale pre nás padlých príjemné blúdenie.