MELECHESH "Enki", Nuclear Blast Records CD ´15, HOL

Ani sa to nezdá, ale na nový výtvor sme museli čakať takmer 4 a pol roka, čo bolo zrejme dôsledkom personálnych zmien. Z predošlej zostavy zostal len Ashmedi a Moloch, na bicie sa vrátil stratený syn Lord Curse, ktorý s nimi nabúchal najstaršie materiály a na basu prizvali Scorpiosa, ktorý má za sebou účinkovanie v mnohých kapelách, z tých známejších by som spomenul napr. Acherontas. Keďže "The Epigenesis" bol nahrávaný v Turecku, tento krát sa rozhodli točiť v gréckych Aténach, presnejšie v štúdiu Devasoundz, v lete 2004. Kapela chcela stredozemné miesto aby zachytili podstatu svojich koreňov. Ako povedal Ashmedi, nahrávanie malo úplne inú atmosféru, nie tak luxusnú, skončili niekedy nad ránom 4:00 kedy sú bary ešte stále otvorené, všade veľa ľudí a mohol si dať pohár bieleho vína. Na rozdiel od Turecka je v Aténach lepšie počasie a mohol ešte pozorovať ranné hviezdy. Bicie sa točili v štúdiu Grindhouse (NY) a mix s masteringom prebehli vo švédskom štúdiu Black Lounge.
Rovnako ako minule, album otvára veľmi dlhá kompozícia Tempest Temper Enlil Enraged s časomierou 6:32, no našťastie sa po úvodnom pomalom rozbehu spustí piesočná búrka ohnivých riffov, čiže oveľa lepší otvarák než minule. Celý materiál sa pohybuje niekde v rozmedzí stredno tempového Thrashu a rýchleho Blacku s Death Metalovým soundom, čím sa vyhýbajú možnosti presného zaškatuľkovania do konkrétneho žánru, prekračujú nielen hudobné, ale aj geografické hranice. Povedal by som, že hudobne zostali verní predošlému počinu, album pôsobí veľmi kompaktne, čiže skladby veľmi často nemenia tempo, skôr sa zamerali na hypnotizujúci rytmus uvádzajúci poslucháča do tranzu. Vrcholom materiálu by mohla byť klipovka Multiple Truths, má skvelé tempo na bangrovanie čo sa ukázalo aj naživo v banskobystrickom klube Tartaros. Najväčšiu silu má vtedy, ak ide poslucháč podľa textu a aspoň trochu rozumie o čom Ashmedi spieva, slová vyslovuje dosť pomaly, ale o to s väčším dôrazom. Chcel v ňom vyjadriť názor, že žiadna absolútna pravda neexistuje, skôr veľa možností a uhlov pohľadu. Všetky ich texty sú dvojzmyselné, na mýty sa snažia pozrieť z viacerých uhlov, najmä tie sumerské a mezopotámske. "Enki" obsahuje aj 12 strunové gitary aby dosiahli ťažší a bohatší zvuk. Ladili ho do frekvencie 432 Hz aby bol v súlade s vibráciami vesmíru. Nie je to však niečo čo budete vedome počuť pri počúvaní, tento vplyv je skôr podvedomý. Táto frekvencia sa používala vždy, až do druhej svetovej vojny, kedy sa rozhodli zmeniť ju na 440 Hz. Na nahrávanie si pozvali 3 hostí, konkrétne Maxa Cavaleru, ktorý prispel vokálmi v trojke Lost Tribes. Sakis Tolis z Rotting Christ prispel zase v piatej Enki - Divine Nature Awoken a Rob Caggiano (Volbeat, ex-Anthrax) nahral sóla v siedmej The Palm the Eye and Lapis Lazuli. Netreba sa však obávať nejakých zvláštnych vplyvov, alebo vybočení, sú tak nenápadné že si ich bežný poslucháč ani nevšimne, treba dávať veľký pozor aby ste ich vystopovali. Predposledná Doorways to Irkala je 8 minútová tradičná inštrumentálka, čiže akustika s občasnými vstupmi flauty a citary. Album uzatvára najdlhší, takmer 13 minútový epický opus The Outsiders začínajúci s heavy riffmi. Celý sa nesie v hypnotickom tempe so zaujímavými vokálmi.
Unikátnosť tohto materiálu spočíva aj v tom, že sa dá naň dobre bangrovať, ale zároveň pôsobí hypnoticky a uvádza poslucháčov do tranzu, veľmi nezvyčajná kombinácia. Týmto ukazujú, že aj kapely z ďalekého východu môžu preraziť do sveta a udávajú pre nich smer, myslím, že mnohí ich budú nasledovať. S "Enki" sa Melechcesh vrátili po dlhých rokoch a dokazujú, že nestratili krok. Stvorili pútavý, dobre produkovaný a veľmi dobre napísaný album s využitím netradičných nástrojov. Určite jeden z kandidátov na album roka 2015, hlavne pre sumerských a mezopotámskych Bohov.