Trenérská škola očima závodníka Milana Šádka
 
 
 
 
 
Posledným albumom MERCYFUL FATE, ktorý sa zmestí do našej rubriky Cryptorium je aj vlastne ich posledným albumom všeobecne, a je ním „9“. Nejde o ich deviaty album, ale o siedmy, číslo 9 je v okultizme ale dosť významné. Toto číslo je z hľadiska astrologického symbolom pre nadanosť, symbolizuje duchovnú silu, hľadanie zmyslu života, záujem o tajomno, duchovno, mystiku, filozofiu, umenie a vedu. Taktiež je to ale aj číslo zakončenia, zavŕšenia a naplnenia, má veľký magický a rituálny význam. Je to číslo analytického myslenia, rýchleho chápania, múdrosti, mentálnej energie a hromadenia poznatkov. Negatívnymi prejavmi tohto čísla sú nepraktickosť v bežnom živote, vnútorný nepokoj, impulzívnosť, odkladanie a nedokončovanie práce, kritickosť, alebo neschopnosť sústredenia sa. Vybral som samozrejme len veci, ktoré by sa mohli vzťahovať priamo na MERCYFUL FATE, obzvlášť zaujímavé je, že symbolizuje aj zakončenie, zavŕšenie a naplnenie, že by už v tej dobe King podvedome, alebo vedome vedel, že to bude absolútne posledný album??? Samozrejme všetky tie duchovno magicky mystické aspekty určite na nich sedia, tak sa poďme pozrieť ako svoju aktivitu dánski králi Satanského Heavy Metalu zakončili. Logicky by malo ísť z pohľadu neskoršej tvorby o dosť moderný a progresívnejší materiál, je tomu tak. Zvuk posledného albumu je zaujímavý a pre Mercyful Fate aj trochu netypický, preč sú časy zvukov z obdobia „In The Shadows“, alebo „Time“, doba pokročila, technika a zvukári tiež, preto je „9“ moderne znejúcou nahrávkou, ale stále si zachováva určitú magickosť, ale aj analógového ducha. Gitary majú pekný zemitý zvuk s dosť ťažkým driveom a hutnou tvrdosťou, pri zasekávaných riffoch tnú až do Thrash teritórií. Bicie znejú dynamicky a razantne, majú plný zvuk, činely sú trochu rozsypané, ale tak to mám rád, vyslovene čisté by vyznievali už príliš vyumelkovane. Mnohé riffy sú už v tejto dobe u MERCYFUL FATE značne zjednodušené, viac dbajú na efekt dynamiky a tvrdosti než na komplikovanejšie riffy z obdobia prvých nahrávok. Prvá vec Last Rites sa mi zdá dosť nevýrazná, skladba nemá ani mocný refrén a ani riffy neponúkajú obzvlášť zaujímavé témy, skladba mi príde trochu nedotiahnutá a nevýrazná, aj keď určitú chytľavosť má. Druhá Church of Saint Anne je na tom už pomerne lepšie, hlavne refrén v epickom móde dodáva skladbe zaujímavé farby a atmosféru, skladba je zložitejšia, progresívnejšia a aj riffy už stoja za pozornosť. Ide o experimentálnejšiu skladbu so zaujímavou štruktúrou a dobrými basovými vibráciami, niektoré riffy pripomínajú novšiu éru MF, iné sa hýbu zas smerom dopredu. Pochmúrne klávesové plochy dotvárajú zaujímavé aranže aj keď miestami znejú trochu rušivo než prirodzene, ale svoj efekt to určite má. Sold My Soul má zaujímavý začiatok, harmónia je pre MF celkom nová, možno za to môže to akustické prevedenie, basová linka pláva pomocou štúdiového efektu v určitých pasážach a riffy sú celkom rýchle a agresívne. Majú slušný melodický ťah a pôsobia pravým Metalovým dojmom. Refrén vôbec nie je zlý, no určite nepatrí medzi tie najlepšie na albume, za to gitarové sóla sú skvelou prácou z rúk Shermanna a Weada, jedno viac Metalovejšie, druhé viac Rockovejšie, no stále v typickom duchu kapely. Pokračujeme s House On The Hill, King sa určite nechal inšpirovať niektorým z hororov s podobným názvom. Táto skladba ide dosť po krku, riffy burácajú ako v búrke, pripomínajú mi tvrdosť a temnotu z albumu „Into The Unknown“, pri počúvaní tejto skladby mám dojem akoby som sa plavil nocou na škuneri v silnej búrke pri silnom vetre, sila. V tejto skladbe použili modrené štúdiové efekty, v druhej polke, aj keď sú riffy poriadne ostré, ich sila ale nie je dostatočná v harmóniách, tento track radím skôr medzi priemernejšie. Burn In Hell je vypalovačka, ktorá robí tento albumom skvelým, už začiatok je silný, Kingove vokály sú hneď od začiatku poctivé a silné, refrén pôsobí ako nákova na nohu. Riffy majú zvláštne napätie a Satanská tematika vracia túto úderku do čias dávno minulých, zdvojované gitarové linky majú dobré harmonické súznenie a sóla aj s podkladovými riffmi sú účinné, táto skladba sa počíta medzi to najlepšie na „9“. Po nej nasledujúca The Grave začína utopeným zvukom, čo už využilo mnoho kapiel, riff je dosť húpaný podobne ako Fifteen Men (And s Bottle of Rum), žiaľ tento riff sa opakuje príliš dlho, no potom skladba naberie besné tempo a refrén je zas Satanskou interpretáciou „Is That You...Baphomet, The Inverted Star“ a podobne. Z určitého hľadiska aj silný song, ale aj poslabší, krátka časomiera mu moc neprospieva. Celkove sa mi zdá, že na tomto albume MF skrátili skladby akoby to chceli mať čo najskôr za sebou. Insane presne spodobňuje názov skladby, takto rýchle kopáky neviem či niekedy kapela v histórii použila, tu už ide až o Speed Metalové rýchlosti a za takúto rýchlosť by sa nemusela hanbiť nejedna Death Metalová kapela. Riffy sú tiež brutálne a rýchle, je tu mierny nádych stredovýchodnej melodiky v určitých častiach, skladba sa časom láme na zaujímavé časti, no celkove ide o jednu z najkratších skladieb, prirúti sa ako víchrica a tak rýchlo aj doznie. Záver je úplným stelesnením šialenstva. Kiss The Demon začína zas kontrastne, pomaly, no po chvíli zas udrie pravý Metalový riff, hutné gitary tnúce do živého, rýchle drvenie, no skladba sa neustále mení v tieto 2 polohy, melodickejšiu, pokojnejšiu a rýchlu tvrdú, no skladba ako taká patrí medzi tie slabšie. Chýba mi tu niečo výrazného, čím by som si túto skladbu zapamätal, ale všeobecne si myslím, že mnoho mladých Metalových kapiel by dalo aj ruku do roztaveného železa aby vedeli napísať takúto vec. Buried Alive, ďalšia inšpirácia Poeovou poviedkou, alebo filmom podľa nej? Táto patrí zas medzi to lepšie, výborné refrény patria medzi tie, ktoré vám utkvejú v podvedomí, King spieva famózne a aj gitary si plnia svoju úlohu na dobrej úrovni, melodika je strašidelná, dekadentná. Zo skladby sála rešpekt a hlavne cit pre dobré komponovanie hodné legendy, tiež skladba vďaka ktorej ide tento album smerom hore, tiež tu cítim menšie ovplyvnenia arabskými stupnicami. Končíme poslednou a titulnou 9, znova sa použil plávajúci efekt pri gitarách, akoby dochádzala kreativita, no napokon je skladba celkom zaujímavá z hľadiska kompozície a harmónii. Typická MF práca pre ich novšie obdobie. Ako obvykle pri posledných albumoch obrovskej legendy, v niečom je „9“ nápaditý, ale aj menej zaujímavý v porovnaní so staršími alebo starými vecami. Neviem či sa niekedy MERCYFUL FATE dajú dokopy a nahrajú regulárny album, ak nie, určite postačí sólový projekt Denner / Shermann, majúci ešte vyššie kvality než posledné nahrávky MF. To ako pôsobí číslo 9 pre tento album z astrologického hľadiska však posúďte sami.
MERCYFUL FATE „9“, Metal Blade Records, CD´99, DEN


10/41:49/-                                             Mortuary


https://mercyfulfate.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]