MIASMAL „Tides of Omniscience“, Century Media Recrods, CD´16, SWE

MIASMAL z Gothenburgu vydávajú svoj tretí album, o ktorom sa vždy vraví, že je dôležitý a kapelu buď potopí alebo vyzdvihne. V tomto prípade si nie som celkom istý ani jedným ani druhým. Určite si nemyslím, že by „Tides of Omniscience“ bol slabým albumom, ale myslím si, že ani ich najlepším, tým je pre mňa ich debut „Miasmal“. Dokonca si ani nemyslím, že by MIASMAL niekedy dosiahli aspoň polovičný úspech napr. ich dnešných spolubojovníkov Tribulation. Táto kapela zrejme zostane vždy v undergrounde pre pár verných fans, na čom určite nie je nič zlé. MIASMAL samozrejme vychádzajú z klasického švédskeho DM ovplyvnenom Dismember, Grave a podobne, ale ich riffy sú iné a do svojej hudby začleňujú aj Crustový feeling či Rockové elementy. Oproti klasikom z 90tych rokov idú na to MIASMAL viac melodickejšie, riffy nie sú vždy tak prudké a masívne. V ich hudbe zohráva určitú úlohu aj menšia miera Rock´n´Rollu, teda nie že by ste tu cítili Elvisa, ale mám na mysli, že inšpiráciu možno hľadať aj u Motorhead, len samozrejme v extrémnejšej podobe. Ale poznám kapely, ktoré Death´n´Roll drhnú omnoho výraznejšie, tu je to len jeden z viacerých vplyvov. Skladby nie sú až tak výrazné ako by sa dalo čakať, aj keď sú slušne napísané, podané a majú autentickosť, album na mňa nezapôsobil ako nejaký ošiaľ. Skôr by som povedal, že taká sterilnejšia klasika. Mnohé momenty sú tu skôr miernejšie a kontrastujú tak k tým brutálnejším, chlapi sa teda vedia poriadne oprieť do agresívneho Death Metalu a zároveň v momente priniesť nejakú zvoľnovaciu pasáž. Niektoré riffy sú dosť rytmické, iné zas pre zmenu ohromia silným melodickým potenciálom. V tých rytmických sekciách idú do popredia bicie a vokál Pontusa, gitary vtedy hrajú akoby druhé husle. Napr. v druhej skladbe Deception mi riffy prídu omnoho silnejšie a výraznejšie než v akejkoľvek inej skladbe na albume. Preto album môže časom trochu upadnúť do zabudnutia, alebo si ho bude treba pripomenúť viacerými vypočutiami po sebe. Oproti starým švédskym vlkom 90tych rokov sú MIASMAL ešte viac old school, mám na mysli, že tu môžeme počuť ovplyvnenie až z kapiel 80tych rokov ako napr. Venom. Riffy sú všeobecne slušne variabilné, nemôžem povedať, že by sa skladby podobali na seba do takej miery ako napr. Grave na „Into The Grave“. Žiadna zo všetkých desiatych skladieb nie je vyložene nakladačka ako napr. Skin Her Alive, vždy príde nejaký pomalší moment, čas na vydýchnutie, čas na podtrhnutie atmosféry a potom na nápor tlaku. Najhoršie je, že v mojom podvedomí album nezanechal žiadnu hlbšiu brázdu aj keď ide o dobre odvedenú prácu, ťažko tu hľadať nejaké výrazné chyby čo sa týka kompozície, oddania, profesionality, dokonca tu máme aj nečistú produkciu a celkovú neučesanosť a rebelantstvo. Celkom sa mi páči aj spôsob akým Pontus spieva, zrozumiteľne, agresívne a pritom tak extrémne. Dokonca aj gitarové sóla sú ukážkou skúseného hrania a predstavujú to lepšie z „Tides of Omniscience“, no i tak na mňa dolieha miestami nuda.
Znova by som skôr hovoril, že ma skôr upútali rôzne časti skladieb či už melodicky alebo kompozične, v každej sa dá nájsť zaujímavý motív, alebo nápad, ale skoro žiadna skladba mi ako celok nepríde príliš dobrá na to, aby ma zaujala celkove. Preto u mňa album nemá tú silu, ktorá mi chýba. Zvukovo je „Tides of Omniscience“ na tom dobre, žiadna prehnaná čistota ani odpudivo garážový zvuk, ide o profesionálnu prácu a je počuť a cítiť, že chlapi si v tomto dohliadli na všetko. Obal je zaujímavý svojim motívom, aj keď samotné grafické prevedenie je skôr moderného strihu, no ako výsledok je to pozerateľné.