Island ponúka novú kapelu MISTHYRMING a kto háda, že by mohli hrať niečo podobné ako Svartidaudi, nebude až tak ďaleko od pravdy, disonantný Black Metal je dnes v kurze a kapiel pribúda ako po krvavom daždi, a to je dobre. Každý žáner (alebo aj podžáner) si prejde svojou skúškou ohňom, niektoré kapely sa stanú kultom, iné vyhynú ako zlá tráva v otrávenej zemi. MISTHYRMING by mohli niečo dosiahnuť ak si udržia úroveň, alebo ju ešte viac zdvihnú. Hudba tohto temného telesa je surová, povedal by som surovšia ako väčšina kapiel v tomto ranku obludnosti. Môže za to špinavý zvuk, ktorý zahaľuje niektoré riffy do neznáma a samozrejme kvalitný tlak, ktorý je neprepočuteľný, zvlášť klepačky v kombinácii s tremolami narobia poriadny rachot, nahrávka tak vyznieva dosť noise, preto opatrne s volume na vašom prehrávači. Album sa zdá na prvé počutia dosť neprístupný, pamätám si na svoje prvé pocity, ani ma to až tak nenadchlo, ale samozrejme som vedel, že takáto hudba určite nie je na prvé štyri vypočutia. Chcelo to, sa do nahrávky poriadne ponoriť a už som začal spoznávať prvé divoké tóny, ktoré pôsobia mocným chladným dojmom ako počasie na Islande kedy vás bičuje dážď pri nízkych teplotách, alebo ešte lepšie čierne mrazivé noci. MISTHYRMING ale nie sú len kapelou disonantnou, aj keď samozrejme začujeme typické francúzske pokrivenosti, chlapi hlodajú aj z harmónie. Mnoho melódii je harmonických, ale nie príjemne, tieto melódie sú značne náročné ako na počúvanie tak aj na tvorenie a musí byť celkom náročné ich prehrať na gitare alebo inom nástroji. Vcelku ma pobavila predstava, že by tento materiál niekto skúsil zahrať na klavíri, skôr by lepšie vyzneli pre symfonickú hudbu čo by mohlo dopadnúť ako Pendereckého práce zo 60tych a 70tych rokov. Zlo a negatívnosť z nahrávky graduje každým songom, lomcuje a straší ako prízrak v prítmí a vy sa len bezmocne prizeráte v šoku. Obaja gitaristi používajú slušnú škálu riffov, ale tým zas nemyslím, že by šlo o progresívny stav, myslím v rámci žánru ako takého. Nájdeme tu trebárs aj uvoľnenejšie riffy ako napr. na začiatku Er Haustid Ber Ad Gardi, a keď do toho začne recitovať hovorené slovo D. G., mám pocit až akoby som počúval Cult of Fire. Dokonca aj zvuk sa mi celkom na týchto Čechov podobá, hlavne v tej rozsypanej rovine. Teda neboja sa ani pomalších temp, aj keď najlepšie sa cítia pri víchricových apokalypsách kde panujú buď bludné tremolá alebo jemne hrané pomätené melódie, alebo ešte lepšie keď je to prepojené navzájom. Gitary sú zložito vrstvené, prelínanie liniek je tu bežné a tak si musíte chvíľu zvykať na všetko to, čo sa tu deje. Snáď najchytľavejšími riffmi je začiatok Songur Uppljomunar, kde sa tieto pasáže postupne znovu objavujú, skladba ale mimo týchto chytľavejších riffov pôsobí chaoticky ako aj zostatok albumu. MISTHYRMING je do určitej miery prepojenie staršej Black Metalovej školy s novou, aj keď tá nová dostáva viac priestoru, rozhodne je tu miesto aj pre typické nakladačky ala Marduk. Oproti Deathspell Omega mi títo Islanďania neprídu až tak psycho, kladú väčší dôraz na čistotu žánru a celkovú atmosféru. Tá je vybičovaná do maxima počas celého hracieho času a je jedno či počúvate skladbu beštiálnu alebo nejaké ambientné varieté na tému temnota, ktorých je tu dosť, neustále za vami hrôza behá ako tieň. Spomínal som už hlučnosť „Songvar Elds Og Oreidu“ a keď si do toho pridáte celkovú hustotu soundu, vzniká z toho kolosálny vír ohromujúcej sily, máte pocit akoby vás tá hudba obklopovala zo všetkých strán, nie je tu žiaden prázdny priestor alebo hluché miesta. Album má akurátnu časomieru do 45 minút, nuda teda rozhodne nebude vašim spoločníkom, aj keď pre mňa sú Svartidaudi lepšou kapelou.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
MISTHYRMING „Songvar Elds Og Oreidu“, Terratur Possession, CD´15, ISL


9/43:14/ 8,5                                           Mortuary


https://misthyrming.bandcamp.com/