Dnes pootvoríme dvere do temnej komnaty s názvom MORAST, zatiaľ vôbec nie známa kapela z Nemecka s debutom „Ancestral Void“, ktorý uzrel svetlo sveta ešte v marci. MORAST tvoria štyria hudobníci z málo známych kapiel, táto štvorka sa pokúša rozprúdiť spodné vody hrôzu naháňajúcej jaskyne kdesi vekmi zašitej v podzemí. V podstate som v predošlej vete opísal inými slovami hudbu tohto poklesnutého telesa. Ich hudba by sa dala charakterizovať ako Death / Doom s čiernou aurou hlbinného zla, v mnohých momentoch mi svojou atmosférou, ale sem tam aj prvkami pripomínajú svojich kolegov Necros Christos, ale to len názorne, určite nejde o veľmi vysokú podobnosť, dokonca si skúste porovnať obaly „Ancestral Void“ a „Occult of The Doom“. Oproti NCH sú MORAST viac vsadení v pochmúrnej zemi neradosti a zúfalstva, z ich hudby ide ešte viac drviacich pocitov, ktoré vás môžu rozdrviť pod váhou upadajúcej existencie. Páči sa mi, že aj napriek hutnosti a pomalosti, ktoré sa celým albumom prepletajú, je všetko napáchnuté zlovestnou čiernou karmou, nepovedal by som, že by ich hudba mierila niekam do pohrebných končín, skôr tu cítim temnotu ako takú. V riffoch sa objavujú znepokojivé príšernosti, je to vlastne spomalený Black Metal v jeho najpochmúrnejšej forme. Ako tak počúvam ich hudbu, nemajú napr. v niektorých riffoch ďaleko napr. od Grave Miasma, len oni používajú omnoho pružnejšie a rýchlejšie riffy, taktiež by som mohol napísať, že tu cítiť náznaky Celtic Frost v ich najortodoxnejšom období. To čo vždy robí charakter kapely najvýraznejším, sú určite harmónie. Tie ktoré používajú MORAST vám veľa chuti do života nepridajú, melódie sa pomaly prikrádajú v tieňoch, zakrádajú sa ako duchovia po starých komorách, ani si ich poriadne nevšimnete, no svojou prítomnosťou na vás pôsobia negatívne. Cítite, že sa niečo deje, zimomriavky behajú po chrbte, no vy len môžete tušiť, či domnievať sa, že sa deje niečo nezvyčajné. V harmóniách doslova prevláda hlbinná atmosféra pravého undergorundu, ich hudba určite nebude určená pre masy fanúšikov, je to skôr magnet pre zatratené duše, ktoré si k sebe kapela sama pritiahne, alebo ich náhodou objavia čierni hľadači dusivej atmosféry. V skladbe Loss sa na začiatku objaví veľmi silná melódia pripomínajúca dokonca otcov pochmúrnosti Black Sabbath, ten riff si určite všimnete už pri prvom počúvaní. Čo sa týka riffov, kapela často využíva pomalé púšťané, ale nikdy nie je núdza ani o drviace pomalé tremolá, ktoré dodávajú celej nahrávke ešte viac na Black Metalovom vyznení. Kapela nevyznieva celkove príliš chytľavo, melodika určite nie je najsilnejšou stránkou, chcem tým len povedať, že ich skladby sa vám nevynoria len tak z ničoho nič v hlave, nie sú to skladby, ktoré by som mohol označiť ako silné a výrazné, ich melodika je skôr podvedomá a skrytá. Práve v ich harmóniách sú zakódované pitvorné obrazy hnusu, je v nich veľa strašidelnosti a pochabosti, zakrádajúcej sa šialenosti obklopujúcej naše všedné aj nevšedné životy. Hudba MORAST je jednoznačne atmosférická, na ňu je kladený snáď najväčší dôraz, nevyhnete sa tomu ani keď budete čo robiť, akonáhle spustíte tlačidlo a budete ochotní vnímať ich zdrvujúce obrazotvornosti, či divotvornosti, okamžite budete konfrontovaní ich náladami a pocitmi. V mnohých prípadoch by mi prekážalo, že skladby nie sú hnané priam do silných momentov, no pri tomto albume to nie je žiadnou prekážkou, melodika je len naznačená a aj keď sa motívy často opakujú, neustále máte pocit silnej dramatickej výstavby. Čo sa týka temnoty, netlačia na pílu, nesnažia sa vyznieť ako najtemnejšia kapela, no v ich prirodzenosti vyznievajú ešte viac skľučujúco ako mnohé kapely, ktoré sa snažia o temnotu stoj čo stoj. Skladby sú dosť dlhé, mnohé presahujú 8 minútové stopáže, iné si vystačia s necelou 5 minútovou stopou, pritom ani pri jednej skladbe som nemal pocit, že by bola príliš krátka, alebo dlhá. Dobrú prácu si odvádza vokalista F., jeho prejav je absolútne adekvátny, spadá do silne atmosférických vôd, trochu mi pripomína Mors Dalos Ra, ale v pochmúrnejšej a pomalšej polohe, často svoje choré vokálne teatrálnosti doháňa až k zúfalým pocitom a ani z ďaleka nemôžem povedať, že by tu pôsobil len ako vokalista, ktorý má na starosti sprostredkovať texty a myšlienky, jeho osobnosť je výrazná a je rovnako dôležitým článkom reťaze. „Ancestral Void“ má síce len niečo cez 35 minút, no pri počúvaní ma tak atmosféra pohlcuje, že čas zabúdam akýmkoľvek spôsobom vnímať. Novinka od MORAST je slušným prísľubom nemeckej temnej scény extrémneho Metalu, síce na Necros Christos ešte nemajú, ale komu vyhovuje pochmúrna a temná hudba hlbinného desu, môže to s touto príšerou skúsiť.
MORAST „Ancestral Void“, Totenmusik, CD´17, GER


6/35:25/ 8,75                                            Mortuary


http://morast.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]