MORBID ANGEL „Illud Divinum Insanus“, Season of Mist CD ´11, USA

Pred niekoľkými rokmi začal Trey Azagthoth na myspace stránke písať akési bludy o spojení death metalu s jungle music, to už dávalo tušiť niečo zlé. Nový album však prekonal aj tie najhoršie predtuchy! Myšlienka skombinovať death metal s akýmsi pochybným industrial „metalom“ môže napadnúť len niekoho kto nápadovo vyhorel a chce byť za každú cenu zaujímavý. Veľmi som nebol nadšený z príchodu Davida Vincenta, ktorého kedysi vykopli pre hudobné nezhody a dobre vtedy spravili, pretože by sme sa určite nikdy nedočkali takých klenotov ako "Formulas.." alebo "Gateways..". Ktovie ako by vyzerali tie albumy s Davidom? Jeho aktivity v kapele Genitorturers nedopadli najlepšie a možno aj preto ich skoro nikto nepozná. Podobné trapotiny presadil aj v novom MORBID ANGEL a tak aj vyzerá celý materiál. Na Vincentovi je jediná pozitívna vec, jeho frázovanie a originálna farba hlasu. Treba už načisto zabudnúť na hĺbku ich staršej tvorby, už žiadne okulno satanistické texty ani morbídna mystická atmosféra, novinka je lacný pokus o povrchnú "extrémnu" hudbu na tancovanie a hopsanie. Najhoršie na tom je, že celkovo sa materiál nedá jednoznačne niekam zaradiť a Vincentove reči o tom aký je nový album súdržný a kompaktný, sú len prázdne reči. Polovica materiálu je moderný rýchly death metal a druhá polovica zase industrial „metal“, ktorý momentálne vo svete „letí“ na čele s Rammstein, Marylin Manson, etc. To všetko dokonale premiešali, tak že z toho vznikol jeden veľký (hodinový) guláš v ktorom plávajú kusy ovocia, čokolády a zmrzliny, to musí byť teda iná delikatesa, ha! Keď sa spojí negatívny death metal s veselým industrial technom, vznikne z toho veselý death metal, ktorý neviem koho môže ohúriť, akurát nejakých adolescentov. Pre death metalistov to bude príliš uletené a pre experimentátorov zase príliš brutálne. Keď už chceli spraviť sračkový album, mali ho spraviť celý, a nie takýto nepodarený hybrid. Toto znie ako paródia na moderný death metal. Z tých normálnych skladieb sú najpodarenejšie asi tretia Existo Vulgoré, kde Azagthoth zahral aj najlepšie sólo tohto albumu, normálne sa podobá na tie staršie, keď mal ešte  zdravý rozum, alebo ôsma Nevermore, kde sa aj Tim Yeung mohol trochu predviesť, ale ani zďaleka nedosahujú kvalít starých peciek. Vrcholné "perly albumu" sú zase druhá Too Extreme!, na štýl dementných techno remixov, čo bývajú na konci niektorých albumov, siedma Destructos Vs. the Earth / Attack, ktorá znie ako cover na Du Hast od Rammstein a dve posledné sračky, ktoré nemá cenu ani komentovať. Sú síce v menšine, ale zase o to dlhšie, takže to vychádza 50 na 50. Keby sa MA po "Heretic" rozpadli, mohli zostať aspoň kultovou legendou. Takto zničili všetko, čo za tie dlhé roky vybudovali, jednoducho si sami nasrali na hlavu. DM trón zostal prázdny, pretože vždy boli najväčšími zástupcami čistokrvného dark DM. Chuť experimentovať je síce dobrá vec, ako napr. v prípade PESTILENCE, či ATHEIST, ale nie za každú cenu, aj keď to má zničiť dobré meno kapely. MA hrali tak originálny DM, že nepotrebovali žiadne takéto trápne experimenty, týmto si len vykopali vlastný hrob. Takto dopadnú všetky kapely, ktoré chcú zrazu spraviť míľový krok vpred a všetkých ohúriť niečím „novým“. Už si môžu podať ruky s CRYPTOPSY (The Unspoken King), alebo METALLICA (St. Anger). Väčšina recenzií je silno negatívna čomu som len rád, veľká legenda zhasla.
11/56:43/
3                                                           Storm
http://www.morbidangel.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]