„Muži nedovedou ocenit vlastní ženy. To přenechávají druhým.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
MORBID ANGEL „Abominations of Desolation“, Earache Records, CD´91, USA


9/42:31/ -                                               Mortuary                                            



http://www.morbidangel.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]
Mnohí sa možno pomýlia keď vidia rok nahrávky „Abominations of Desolation“ z roku 1991, kedy ho oficiálne Earache Records vydali. V skutočnosti sa jedná o materiál, ktorý bol nahratý v roku 1986, ešte 3 roky pred „Altars of Madness“, teda 2 roky pred „Bathory“, 3 roky pred „Show No Mercy“, alebo 2 roky pred „Morbid Tales“. Lenže toto všetko boli nahrávky, ktoré koketovali s Thrash, Thrash / Blackom, alebo Black Metalom, no MORBID ANGEL už vtedy vytvorili akýsi proto Death Metal. Toto ale neboli úplné začiatky ich tvorby, keď nahliadneme ešte hlbšie, MORBID ANGEL vydali svoje prvé neoficiálne nahrávky už v roku 1984, neuveriteľné! Vtedy síce zneli ešte trochu inak, no skladby, ktoré sa nachádzali v ich prvopočiatkoch, sa ocitli aj na debute a iných veciach, len v trochu tvrdšej a brutálnejšej verzii. Ale poďme k „Abominations of Desolation“. George Michael Emmanuel III alias Trey Azagthoth sa ešte na strednej stretol s istým Mikeom Browningom. Obaja si hneď padli do oka, ešte ako teenageri mali hlavne dve spoločné témy, Metal a Necronomicon. Neustále sa bavili o týchto veciach a ich veľkým snom bolo založiť kapelu a zhudobniť tému Necronomiconu čo najhlbšie. Keď už prišlo isté k istému a mali nejaké nástroje, svoju kapelu pomenovali Heretic. Kapela s rovnakým názvom už ale existovala a preto vymysleli druhý, náhradný názov, MORBID ANGEL! Vtedy ešte nikto, dokonca ani oni sami nemohli tušiť akú monštruóznu kapelu vytvorili a aký vplyv bude mať na celú scénu. Prvé nahrávky zneli skôr ako Mercyful Fate s extrémnejším znením, dokonca vokály zneli ako King Diamond v jeho najvernejšej podobe. Až v roku 1986 sa pokúsili natočiť debutový album, prizvali si k sebe Johna Ortega na base a Richarda Brunelleho na druhej gitare. Vokály si zobral na seba Mike za bicími a to bola bomba! Podľa slov Mikea Browninga rovno šli nahrávať debut do nejakého málo známeho štúdia, kde sa nahrávala hlavne Country music. Producentom bol istý David Vincent, mladý chalan, obdivovateľ MORBID ANGEL. Album však nikdy nebol vydaný, totižto hneď po nahratí sa David vyjadril, že basa je zlá a zavolal si Azagthotha na kus reči. Po tom ako sa Trey vrátil, podľa slov Mikea, bol Trey ako vymenený. Začali sa dosť silné rozpory medzi Treyom a Mikeom, až nakoniec došlo k fyzickému kontaktu medzi oboma, dokonca vraj Mikeovi pomohla aj jeho vtedajšia priateľka a zbili ho. V ten moment bol Mike Browning už mimo kapely a rozmýšľal nad založením novej kapely, samozrejme to nebol nikto iný ako Nocturnus. Ale nepredbiehajme. Hudobne bol „Abominations of Desolation“ silnou predzvesťou ich skutočného debutu „Altars of Madness“, nachádzala sa tu časť skladieb, aj keď niektoré sa objavili na „Blessed Are The Sick“, „Covenant“, či dokonca „Formulas Fatal To The Flesh“. Napr. skladba Chapel of Ghouls sa objavila aj na „Altars of Madness“, samozrejme tieto staré skladby zneli trochu inak, boli omnoho surovejšie, prirodzenejšie, no určite by ste ich rozpoznali hneď na prvé počutie. Produkcia sa tiež dosť odlišovala od skutočného debutu, ktorý bol nahratý už profesionálne v Morrisound Studio, pričom produkciu si robili sami. Album začína temným introm, kde za doprovodu čudných zvukov a búrky sú odriekavané zaklínadlá z Necronomiconu, čo iného sme mohli čakať? Už v tejto skladbe a aj vďaka Mikeovým vokálom možno cítiť aj niečo ako starý Nocturnus. Gitarové sóla sú zahraté ešte trochu inak ako na debute, viac divoké, chaotické. V skladbe sú skvelé riffy, ktoré boli na „Altars of Madness“ mierne zmenené, hlavná štruktúra však zostáva zachovaná. Skladba Unholy Blasphemy sa ešte s pôvodným textom objavila tu, neskôr bola premenovaná na Blasphemy a text bol zmenený na ich debute, dokonca pôvodná verzia je skoro o pol minúty dlhšia. Angel of Disease je skladba, ktorú všetci iste poznáme z tretieho albumu „Covenant“, text zachovali aj v budúcnosti v plnom znení, hudobne sa taktiež veľmi nelíši od pôvodnej verzie. Basgitarové linky sú však na „Abominations of Desolation“ dosť iné, basa je aj lepšie počuť a technika hry je celkom zaujímavá a hustá. Nasledujúca Azaghtoth je skladba, ktorá sa dostala až na druhý album „Blessed Are The Sick“ a premenovali ju na The Ancient Ones, text zostal pôvodný. The Gate / Lord of All Fevers je ďalšia Necronomická skladba v ktorej texte sa objavujú aj zaklínadlá. Hudobne má gitarovú predohru, ktorá je nazvaná The Gate, ide vlastne o škrípanie gitary, do toho sú nahrané vokály v zmysle blasfemického smiechu, no toto sa už na verzii „Altars of Madness“ nevyskytuje, tam sa skladba trochu premenovala na Lord of All Fevers And Plague, text zostal zachovaný. V starej skladbe cítiť ešte trochu iné riffy, ale celkove je táto vec od MORBID ANGEL dosť húpavá, možno najviac groovy akú kedy nahrali. Po nej nasleduje Hell Spawn, ktorú všetci skôr poznajú z verzie albumu „Formulas Fatal To The Flesh“ kde sa volá Hellspawn: The Rebirth. Tu tiež text zostal zachovaný. Abominations netreba nijako špeciálne predstavovať, objavila sa tiež na „Blessed Are The Sick“ v roku 1991 s rovnakým názvom a textom. Demon Seed je jedinou skladbou, ktorú doteraz nepoužili na žiadnom albume, možno sa v budúcnosti ešte dočkáme jej novej verzie. Nemožno ale povedať, že by tento kúsok trpel nejakou chybou, práve naopak, ide o veľmi skvelý song plný halucinačných riffov, divokých sól a dokonca aj refrén je podarený. Skladba je to však dosť krátka, má len niečo cez 2 minúty. Posledná Welcome To Hell (možno sa názvom inšpirovali u Venom) nie je ničím iným než Evil Spells z debutu „Altars of Madness“, len miesto refrénu Welcome To Hell Vincent spieval Evil Spells. Mnohí fanúšikovia považujú práve „Abominations of Desolation“ za najlepší materiál MORBID ANGEL, ten undergroundový a špinavý zvuk je určite silným lákadlom a pascou pre ešte hlbšiu a mohutnejšiu atmosféru. Album najskôr nemal byť ani vydaný, ale začali sa objavovať bootlegy z rôznych častí sveta, jedným z najznámejších bol japonský, vydaný pod Satanic Records v počte 1000 kusov. To už Earache nemohli vydržať a preto bolo dielo vydané oficiálne. David Vincent sa vtedy vyjadril, že tento materiál by mal byť chápaný ako demo a nie ako nevydaný album, no Mike si zas myslí svoje. Taktiež je zaujímavosťou, že všetky skladby, ktoré prespieval David po Mikovi, vždy kopíroval frázovaním, aj keď bol text napr. zmenený, stále dodržiaval slabiky. Je zaujímavé, že skladby na ňom boli neskôr zverejnené na rôznych albumoch a riffy týchto skladieb boli tak typické pre každé obdobie. Akoby to bol vizionársky album, ktorý predznamenával štýl a charakter ich ďalších nahrávok. Na záver ešte dodám, že názov „Abominations of Desolation“ pochádza z pera Clarka Asthona Smitha, autora strašidelných a sci fi fantasy diel, jednalo sa konkrétne o básnickú prózu napísanú v roku 1929.