„Muži nedovedou ocenit vlastní ženy. To přenechávají druhým.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
 
MORBUS CHRON „Sweven“, Agonia Records, CD´14, SWE

Skvelí MORBUS CHRON rúbu stále vyššie a vyššie, totiž všetky ich predchádzajúce nahrávky stáli za veľkú pozornosť a stúpajúca tendencia kvality tu bola od začiatku dema „Splendour of Disease“. Debut bol oceľovou päsťou pre Death Metal v undergrounde a predošlé EP „A Saunter Through The Shroud“ ma len usvedčilo, že táto partia dokáže kvalitne mátať nie len po pivniciach a povalách. „Sweven“ predstavuje jednoznačne triumfálny vrchol ich kariéry a ak sa im ho podarí ešte predbehnúť, tak potom už netuším, kam táto partia dokáže až ísť. Novinka ponúka neobvyklý a hlavne originálny Death Metal s morbídnou a zlovestnou atmosférou. Poteší fakt, že kapela sa to nesnaží dosiahnuť pomocou čo najnásilnejšej hudby, ich riffy sú samozrejme príznačne smrtiace, ale zahraté s takou šialenosťou a genialitou, hraničiacou s najvyššou mierou umeleckosti ako je v tomto žánri možné dosiahnuť. MORBUS CHRON posúvajú hranice smrti zas o krok v pred sviežimi a novými postupmi, pritom sa držia ducha starého poctivého Death Metalu reprezentovanému dajme tomu Autopy, Carbonized a ďalšími skvostami. Chlapi ale tieto kapely nemajú za potreby v niečom kopírovať, občas sa mihne nejaký veľmi podobný riff, ale povedzme si, kto už dnes príde s niečím úplne originálnym, čo pred tým nik nezahral??? V konečnom dôsledku je album komplexným celkom vyzdvihujúci určitú inteligenciu Metalového žánru, podanú náležite strašidelne a nadprirodzeno sa tu snúbi s grotesknou ošklivosťou. Skladby odsýpajú jedna po druhej a každým jedným tónom, melódiou, citom pre kompozičné riešenie, atmosférou, budujú niečo veľmi silné a osobité. Mnoho v tomto žánri načrtli už Tribulation na ich poslednom „The Formulas of Death“, no z môjho pohľadu je „Sweven“ ešte o poznanie dokonalejším dielom. Baví ma tu každý jeden detail, je jedno či práve hrá desná akustická vyhrávka, alebo technickejšie ladený riff, či jednoduchšie podané linky, všetko je tu presne tak ako má byť, aj tie hrátky s tempami, ktoré vás budú sprevádzať celým dielom. Len blázon by si myslel, že tento skvost je dielom náhody, nahrať skoro 53 minútový materiál držiac si stále napätie a nadštandardnú kvalitu, dokážu len majstri. Navyše MORBUS CHRON dokážu dobre pracovať aj psycho momentmi, často krát pri pozornom počúvaní sa moje myšlienky pozastavovali nad tým, ako je možné zložiť takto divné, surrealistické pocity, tak perfekcionisticky ich previesť do uceleného celku a podať ich čo najautentickejšie. Komplexné štruktúry skladieb všetko len šperkujú do podoby, o akej sa väčšine kapiel ani nesníva. Na albume je toľko skvelých a inšpirujúcich momentov, že opisovaním ich, by táto recenzia naberala na príliš obšírnom rozsahu a celkove by vás ten text nudil. Čo by som ešte dodal, je, že gitarista a vokalista v jednom Robert Anderson, nie len že napísal väčšinu materiálu, no jeho farba hlasu, umelecké podanie, cit pre strašidelno sa hodí po vokálnej stránke k MORBUS CHRON tak ako máločo. Jeho vízia celého albumu mu vyšla na jednotku a vy si len môžete vychutnávať plody tohto avantgardného spolku, album ašpirujúci na počin roka!
10/52:42/
10                                                          Mortuary
www.facebook.com/morbuschron
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]