MORD´A´STIGMATA „Our Hearts Slow Down“, Pagan Records, EP´15, POL

Neviem čím to je, že sa u nás meno MORD´A´STIGMATA z Poľska neujalo, myslím si, že pre väčšinu našich fans je to dokonale neznámy pojem. My sme s kapelou už spáchali rozhovor pred časom a napísali recenziu na ich album „Antimatter“ a medzi tým vydali album „Ansia“ ku ktorému som sa žiaľ nedostal. Kapela vznikla ešte v roku 2004 v Bochnie a novinka „Our Heart Slow Down“ by mal byť mini album, aj keď na Metal Archives je uvedené ako full–lenght. No tri skladby a z toho jedna inštrumentálna moc na plný album nenavádza, aj keď celkový hrací čas presahuje 30 minút. Ak sa niekto už s tvorbou tohto divného telesa stretol, musí mi dať za pravdu, že sa jedná prinajmenšom o záhadnú a čudnú hudbu, koketujúcu niekde na pomedzí Black Metalu, Post Black Metalu a avantgardy. Rozhodne by som neodporúčal počúvať túto nahrávku ortodoxným fans BM, zabudnite na chladné tremolá a neľútostné klepačky. Kapela pracuje po gitarovej stránke úplne inak, riffy sú hrané moderne až experimentálne, striedajú sa tvrdšie aj post BM varianty, no ani pri tých tvrdších tu nemáme typický BM. To, čo majú s týmto žánrom spoločné, je snáď desivá atmosféra, kričiaci vokál zúfalého charakteru a občasná zúrivosť. V prvej skladbe dokonca dôjde aj na najazzlú pasáž, ktorá trvá hodnú chvíľu, pri tejto kapele si proste nemôžte byť ničím istí. Riffy sú celkom pokojné, hrané s citom pre dramatický efekt, neustále je prítomné tajomno a mystérium. Taktiež čudnosť je dosť silným prvkom v ich hudbe, z pocitov sa vyparuje strašidelnosť, šokujúca naliehavosť či poodhalenia tajomstiev, ktoré by sa nikdy nemali odhaliť. Najblackovejšou skladbou je určite dvojka Those Above kde sú riffy aspoň trochu podobajúce sa na Black Metalové trýznenie a bicman sa opiera o svoju sadu s tvrdou razanciou. Môžem snáď povedať, že títo Poliaci nemajú až tak ďaleko ku svojim krajanom ako Mgla, Blaze of Perdition či Outre, ale kde sa tieto kapely ku avantgarde len letmo prikláňajú, tam MORD´A´STIGMATA s odvahou čiahajú do neznámej jamy. Skladby sú napísané celkom zložito, aj keď po technickej stránke sa žiadne extra zázraky nedejú. Oba neinštrumentálne tracky presahujú 12 minútovú časomieru a tieto vás prevádzajú nemožnými svetmi bizarnosti, tu sa môže stať čokoľvek nelogické, nesystematické, odporné a fascinujúce zároveň. V mnohých dlhých gitarových vyhrávkach používajú atonálne postupy, napr. v druhej polke Those Above, „melódie“ sa krútia podivne šialene, priam až nelogicky, no zásadné je to, že sa dajú napočúvať. Ono celkove experimentujú s atonalitou a neštandardnými harmóniami, stavajú na základnom kameni temnote. Mnohé témy udržiavajú dlho pri živote a postupne ich modulujú do zvláštnych tvarov a farieb. Robia to ale ortodoxne, preto ich hudba nepôsobí komicky a lacno, na prvé počutie sa môže zdať, že sa tu nič také zásadné nedeje, no postupné počúvanie odokryje tajomstvá a rozohrá nepeknú hru tieňov. Najexperimentálnejším momentom EP je podľa mňa posledná inštrumentálka Our Hearts Slow Down kde sa parádne predvádza bicman, nie exhibicionisticky, ale jeho hra tu jednoducho ukazuje, že je kreatívny a nápaditý. Jeho prínos musím ale pochváliť po celú dobu tohto materiálu, je silným želiezkom v ohni pre túto kapelu. Dokáže ustáť aj náročnejšie, povedzme „jazzy“ tempá, dynamické metalovejšie, alebo post BM, kde hrá skôr Rockovým náročnejším štýlom.
„Our Hearts Slow Down“ posúva Metalové hranice zas o nejaký ten krôčik ďalej, hrajú netradične a pôsobivo, požívajú výrazné prostriedky na dosahovanie obskúrnej atmosféry a dokážu čarovať s harmóniami tak, aby vytvorili silné skladby. Myslím, že Poliaci môžu byť na túto kapelu hrdí, kiež by sme mali aj my na Slovensku kapelu s tak silnou osobitosťou. Chlapi si tento rok zahrali aj v Banskej Bystrici kde dokázali, že to vedia podať triumfálne aj na živo, a že to malo atmosféru!