MORD´A´STIGMATA „Hope“, Pagan Records, CD´17, POL

MORD´A´STIGMATA majú vonku ďalší album po nádejnom EP „Our Hearts Slow Down“ z 2015, ktoré bolo rozhodne odrazovým mostíkom k čerstvej novinke „Hope“. Tvorba pred EP bola trochu iná, dnes kapela ešte viac experimentuje a otvára hranice Black Metalovej avantgarde. Nemajú ďaleko ku svojim krajanom Furia, Odraza, Mgla, alebo Outre. Každá z týchto kapiel smeruje k rovnakým diaľavám, no každý z nich má trochu iný kurz a stavbu. Poliaci MORD´A´STIGMATA idú v pomalších pokojných vodách s dôrazom kladeným na negatívnu melodiku, ktorá sa postupne presúva kamsi do depresívnych diaľav so šialenstvom v hlave. Často opakované motívy gitár postupne stavajú na atmosfére a budujú ju tehlu po tehle, pridávajú sa ďalšie prvky, zvuky samplov, psychadelické a improvizačné sóla, alebo vyhrávky, všetko má tmavé kontúry. Dokonca svoj Black Metal posúvajú až niekam do priestorov Post hudby a často nie je núdza ani o polytonálne gitarové kreácie, keď dve gitarové linky hrajú rozdielne harmónie, no nakoniec aj tak vždy nájdu spoločnú reč a zosynchronizujú sa aspoň na nejakú dobu aby sa zas neskôr mohli rozdeliť. Ich hudba je založená na absolútnej atmosfére a nič iné sem ani nepatrí, preto môže ich hudba niekoho nudiť. Nie je núdza o zdĺhavé inštrumentálnejšie časti, niekedy koketujúce až s Post Rockom. MORD´A´STIGMATA vnášajú do svojho odkazu silné obrazotvorné spektrá, ich hudbu si najlepšie vychutnáte pri hnusnom počasí keď vonku leje a je chladno. Vtedy sa vám vryje pod kožu tak hlboko, že keď si „Hope“ pustíte neskôr aj pri slnečnom a horúcom dni, v momente vás zmrazí z tej spomienky, ktorá zostala vo vašom podvedomí. Skladby sú celkom dlhé s priemerom okolo 10 minút, totiž dve zo štyroch skladieb presahujú časomieru 12 minút a jedna sa skoro šplhá k rovnakej stopáži, len tretia To Keep The Blood má „len“ skoro 9 minút. Týmto kapela stráca onú dynamickú stopu hudby, chcem tým len povedať, že skladby nepôsobia až tak progresívne a nedeje sa tu niečo stále, je to akoby ste pozerali film poetický, umelecký, mierený kamsi do stratenosti. Viem si k takejto hudbe predstaviť čiernobiele obrazy zhasínajúcej planéty, zničenú prírodu, narušenú atmosféru, vodu znečistenú odpadom, zlé vzťahy medzi národmi a celkove pomaly sa rozliezajúci kolaps všetkého živého. Neviem či sa dá v ich hudbe nájsť niečo pozitívne, aj keď samotný názov „Hope“ môže zavádzať. Je to samozrejme myslené ironicky, pretože nádej je najkrutejšou emóciou, ktorú prežívame, aspoň tak sa vyjadrila kapela k samotnému názvu. Skladby sú stavané pomalými vrstvami, nikam sa nič neponáhľa, no s Doom Metalom toho veľa spoločného nemajú, aj keď nepopieram, že niektorým fans tohto žánru sa môže „Hope“ zapáčiť. Gitary sú hrané moderným spôsobom, jemnocitné riffy s dôrazom pre silnú emóciu, žiadne extrémne vyčíňanie ani agresívne búšenie. Je to skôr ako pohrávanie sa a rozvíjanie temných nálad s dobre odznievajúcimi bicími a ešte lepšie pulzujúcou basou, ktorá hrá nemalú úlohu v celom tomto mori zúfalstva. Ion ju zvláda perfektne, popri jemnocitných riffoch je jej výraz o to strhujúcejší a reálne desivejší, taktiež mu patrí hrdlo, ktoré plodí všetky slová s dobre odvedeným frázovaním a skoro až Blackovo zafarbeným vokálom. Za najlepšiu skladbu by som vybral poslednú In Less Than No Time, kde dramatizácia a stupňovanie napätia je skoro až ukážkové. V druhej polke skladby všetko naberie neuveriteľne temné kontúry a gitarové vrstvy sú priam naliehavé, a celé to dokončí úžasne sa rozprestierajúca gitarová vyhrávka, opakujúca motív až do úplného skončenia. Totálne vyvrcholenie. Podľa mojej recenzie si možno niekto myslí, že album nemá drive, alebo potrebnú tvrdosť, opak je však pravdou, je to taký ten moderný Black Metal / Post Black Metal, ale je hnaný viac na pocity a čistú atmosféru, preto skôr zaujme len určitú časť fanúšikov. Napr. v prvej skladbe mi niektoré harmónie, či už v gitarách, alebo čistejšom vokále, pripomínajú Paradise Lost z novšej éry, no ďalšie prirovnávanie k niekomu je myslím zbytočné. Album, ktorý nie je na bežné a každodenné počúvanie, je to skôr pocitová záležitosť.