MASTER´S HAMMER „Jilemnický Okultista“, Osmose Productions, CD´01, CZ

Druhý album MASTER´S HAMMER priniesol nevšednú zmenu, progres a hlavne originalitu, ktorá v tomto žánri snáď nemala obdobu. Ak sa pozriem na oba albumy, aj „Ritual“ aj „Jilemnický okultista“, je medzi nimi celkom veľký rozdiel skoro po všetkých stránkach. Rituál bol skôr drevný a poctivý BM ovplyvnený hlavne Bathory, priamočiara ale jednoduchá melodika, geniálny ťah na bránu, skvostné kompozície a hlavne presvedčivá atmosféra z ktorej šli nejdenému zimomriavky po celom tele. „Jilemnický okultista“ bol určite krokom vpred! Oba albumy stoja vedľa seba ako dva rozdielne záseky, aj keď také atribúty ako gitarová práca a vokály sú tak charakteristické, že tu nemôže byť nikto na pochybách, že sa znova jedná o zásadné majstrovské dielo MASTER´S HAMMER. Hudobne prichádza najväčšia zmena v gitarách, melodika sa mení z jednoduchšej na komplikovanejšiu a členitejšiu, rozhodne si Franta musel brať príklad zo skutočných operiet, alebo klasických diel. Aj keď mnohé gitarové riffy sa celkom na „Ritual“ podobajú, iné sú zas niekde inde. Zmenili sa teda celkové gitarové harmónie, aj keď už neznejú tak zlovestne, stále majú obrovský dramatický náboj a hlavne celá tá hudba má akoby dej, začiatok, stred, gradáciu a grand finále. Je viac než evidentné, že chlapi nechceli stáť na mieste a stvoriť pokračovanie „Ritual“, na druhej strane sa mnohí chytali za hlavu, že to už nie je ten priamočiary Black Metal s rúhavými a filozofickými textami a drevným poctivým zvukom. Celkove je dielo „Jilemnický okultista“ koncipované ako opereta v Black Metalovom prevedení, ktoré má samozrejme svoje libreto, ale o tom sa tu nebudem zmieňovať, keďže som čítal nejednu recenziu a skoro všade ho dopodrobna rozpitvávali. Snáď len spomeniem, že výkon, ktorý podal Franta po vokálnej stránke, je zrovnateľný so skoršími dielami King Diamonda v zmysle rôznych postáv, z ktorých každá má svoj hlasový charakter, čo muselo byť určite náročné. Zaujímavé je, že všetko to znie ako Franta a pritom každá postava je iná a to ráčkovanie z jednej z postáv bol ohromný ťah. Tiež dodám, že Franta sa s vokálmi skutočne vyhral a pridal aj rôzne kašlanie, uštipačné smiechy a ďalšie momenty, ktoré robia z tohto diela nevšedný zážitok. Melodicky sa posúvame omnoho k ťažším témam, niektoré gitarové linky sú poriadne špecifické a dosť ťažko uchopiteľné, skúste si niektoré veci trebárs zapískať a zistíte ako krkolomne to vyznieva. Z celkovej aury vyžaruje niečo iné ako pri „Ritual“, hudba mi príde omnoho orchestrálnejšia nielen vďaka kľukatejšej melodike, ale aj dusným klávesovým plochám, ktoré tu znejú úplne inak než v akýchkoľvek iných dielach Black Metalových. Podiel na tom majú taktiež staré dobré tympany, keďže dostali omnoho viac priestoru a Vlasta sa poriadne vyšalel. Nepoužíva už len dva za sebou radené údery, ale aj náročnejšie údery, ktoré fakt pripomínajú miestami orchestrálne tympani. Ďalšou zaujímavou variáciou je zaradenie zvonkohier, tie sa tu síce mihnú len občas a hlavne zo začiatku, no svoju funkciu si plnia dôsledne. Sóla gitár vyznievajú v porovnaní s „Ritual“ tiež viac prepracovanejšie, často sú tak éterické a zvláštne vystreľujúce do výšin, že z tohto si museli zobrať inšpiráciu aj neskorší Emperor! V iných cítiť neuveriteľne zaujímavé harmónie, akoby to hral nejaký iný gitarový majster, a že MASTER´S HAMMER nevedia hrať! Album „Jilemnický Okultista“ predstavuje mimoriadne originálny prístup v žánri, album je celkove prešpikovaný toľkými tónmi, zvukmi, dejmi a zvratmi, že sa tu neustále niečo deje. Poslucháč má dojem akoby fakt sledoval nejaké operetné predstavenie v koncertnej sále. Skladby sú celkom dlhé, hlboké a kreatívne. Najbližšie má riffovo k „Ritualu“ z môjho pohľadu skladba Ten dvanácterák zmizel v houšti, tu máme typické staré MASTER´S HAMMER len v trochu inom zvukovom kabáte. Zvuk diela je rovnako kapitolou samou o sebe, ono je rozdiel nazvučiť klasické rockové obsadenie a iné, keď sa dá priestor viac tympanom, klávesom a ďalším nástrojom. Bicie tento krát neznejú zďaleka tak pekelne a prirodzene, skôr majú syntetickejší zvuk a v niektorom prípade použili aj bicí automat, myslím, že v Suchardův dům. Táto skladba celkove vyčnieva z konceptu diela a nezapadá tam ani dejovo, no napriek tomu ide o osvedčenú klasiku kapely. Pre mňa osobne predstavujú vrchol „Jilemnického okultistu“ skladby Mezi kopci, cesta je klikatá..., Ten dvanácterák zmizel v houšti, Můj hejtmane a Já mizerii osudu jsem pronásledován. Ostatné skladby ale tiež prispievajú ku celkovej atmosfére a komplexnosti albumu. Z ich produkcie a hudby srší ešte niečo viac staré, nemoderné, zatuchnuté než z „Ritual“. Je ťažké rozhodnúť ktorý z týchto dvoch klenotov je lepší či dokonalejší, u mňa o nejakú tu dĺžku vedie „Ritual“, ktorý nie je až tak experimentálny, ale viac tradičný, no poznám veľa ľudí pre ktorých je zas „Jilemnický okultista“ číslom jeden a nedajú naň dopustiť. Rozhodne MASTER´S HAMMER mali začiatkom 90tych rokoch poriadnu formu a víziu. Tak ako bol šokujúci skok medzi oboma prvými albumami, ešte o to väčší šok utŕžili fanúšikovia tretím „albumom“ zvanom „Šlágry“, kde sa experimentovaniu už úplne poddali a vytvorili dielo tak bizarné, že rozdelili fanúšikov na dva veľké tábory, pričom viac bolo tých, ktorí toto dielo neprekusli. Všeobecne zobraté, je dielo MASTER´S HAMMER unikátnym posolstvom v Black Metale a aj ich nové veci sú prinajmenšom pozoruhodnými dielami so svojráznou tvárou a charizmou.