„Láska vdaných žen je nejcennější na světě, manželé o tom ovšem nevědí.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
Mám rád malé, zastreté a zapudené Black Metalové kapely pôsobiace ako niečo zakopané v zemi, niečo o čom málokto vie, no ich existencia je tak reálna ako Mesiac, ktorý visí na nočnej oblohe už dlhoveké aeony. Podobným zjavom je určite aj nórske duo MOON´S VENERIS, ktorých prvé demo sa teraz pokúsim rozlúsknuť. To vyšlo ešte začiatkom apríla minulého roka a tiež táto vec čakala na správnu chvíľu, kedy sa konečne opriem do plachiet temnôt a rozpútam šialený boj s hnilobnými vetrami a nočným besom. Demo obsahuje iba dve riadne skladby, ktoré môžeme počítať ako mizantropický Black Metal, ale treba počítať aj dlhé intro Virulent Orgy Into The Secret Libations, presahujúce 5 minút hracieho času. Toto ambientné strašenie slúži ako iniciáca pre poslucháča, treba mu venovať tých pár minút pre určitú zmenu stavu vedomia, aby sa človek dokázal naladiť na iné frekvencie, aby sa odpútal od bežnej reality a nahliadol tak do vlastných priepastí. Potom ich rozoklané a majestátne hlbočiny dokáže lepšie uchopiť a pochopiť. Ide o celkom sterilnú a rituálnu časť ich dema, a keď si vytvoríte správne prostredie, usadíte sa pohodlne do temnej časti bytu, alebo noci, zapálite sviecu, obrazotvornosť rozhrnie oponu šialenstva a „predstavenie“ sa môže začať. MOON´S VENERIS ťažko vytknúť, že by sa snažili do Black Metalu prepašovať niečo civilného, alebo humánneho, a hudobne určite ani nič, čo by priťahovalo uši mnohých duší. Ich Black Metal je celkom monotónny, ale o to strašidelnejší. V najtemnejších situáciách kedy vaše podvedomie cíti silnú úzkosť a zmätenie z porušenia fyzikálnych zákonov, či z videnia odstrašujúceho zjavu, tiež nemusí ísť o niečo príliš zložité, môže ísť o v podstate jednoduchú vec, no vy si po tomto paranormálnom zážitku začnete uvedomovať s odstupom komplexnosť onoho výjavu, či skutku. Tak je to aj s hudbou MOON´S VENERIS. Prvá skladba Malicious Lunar Trance začne dramatizujúcim tremolo rozvírením mentálnej hladiny, bicie tepú kdesi do vzduchoprázdna. Melodika kulminuje len minimálne, pláva do nižších a vyšších úrovní a vytvára tak podivný hudobný tvar s mohutnou atmosférickou zložkou. Postupne sa harmónia začne rozvetvovať, no stále len minimalistickým spôsobom. Vokál je nepríčetne bledý a mŕtvolný, akési vťahovanie vzduchu do pľúc z ktorého vzniká mysteriózne bedákanie a krákanie, až mrazí. Skladba sa postupne mení do pomalšieho rytmu aby vzápätí nastúpili dekadentné mužské zborové chorály, podotýkam skutočné, nie klávesovo modifikované. V momente sa nachádzam na akomsi prazvláštnom mieste medzi ruinami starého opusteného kláštora a nado mnou visí onen strieborný mesiac ako svedok vekov, ale aj ako spúšťač veľkého zla. Postupne sa skladba znova zrýchľuje a uvedomujem si brutálny tlak, ktorý vychádza zrejme z bicích. Podobný pocit ako keď tesne nad vašou hlavou preletí lietadlo a zacítite to až niekde v hrudnom koši. To ale neznamená, že zvuk je tak vygradovaný, práve opačne. Je to príšerná kobka, špina a odpudivosť, všetko znie tlmene ako zo sna. Druhá skladba Ascension Through the Catacombs má ešte znetvorenejší zvuk, omnoho zadupanejší a tichší, takže volume je treba pootočiť doprava. Je treba ešte viac napnúť uši, pretože útok prichádza z absolútnych diaľav, či hĺbok. Táto sa mi javí ako ešte komplexnejšia záležitosť oproti predošlej. Gitarové figúry sú viac mysterióznejšie a prinášajú ďalší stupeň znepokojenia zo smrti. Aj tu pociťujem oné mohutné záchvevy výbuchov basov, ale to pocítite len na kvalitnejších slúchadlách niekde o samote. Melodika je klenutejšia, ale rovnako desivá a šialená ako nočné tiene na starých hradných múroch osvetlených mesačným svetlom. Chorály sa tiež zjavujú v nenazdajky a mystickosť prebíja všetko ostatné. Pomalé údery bicích akoby prichádzali spoza hviezd a moja duša expanduje do vesmírnych diaľav. Obe skladby sa pohybujú v časomierach cez 7 a 8 minút, pôsobia ako zlý duch, ako nebezpečenstvo Mesiaca. Demo určite nebude pre každého, keď vypínam nahrávku, až vtedy cítim návrat do reality, všetko prebehlo tak hladko, cítim, že som bol niekde preč...
MOON´S VENERIS „Vexilla Deliquium Lunae I“, Nebula At Noctem Records, Demo ´19, NOR


3/20:35/ 7                                               Mortuary


https://moonsveneris.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]