MORBID WINDS „The Black Corridors of The Abyssal Depths of Existence Opened Their Gates“, Morbid Chapel, CD´21, POL

Názov kapely Chorobné vetry, názov albumu „čierne chodby priepastných hlbín existencie otvorili svoje brány“ a pod labelom Chorobná kaplnka, čo viac si priať od skutočnej Black Metalovej kapely? MORBID WINDS samozrejme patria medzi novšie poľské temné kapely, ktoré v budúcnosti môžu zamiešať kartami smrti, aj keď si nemyslím, že by primárne komando z Poznane mierilo zámerne do výšin. Doteraz boli vydané dve demo nahrávky „The Endless Ritual of The Night“ ´19 a „The Ruin of Forgotten Desolation“ ´20, obe mali svoju pôsobivosť, silu a charizmu, preto som od debutu očakával niečo dosť špeciálne. MORBID WINDS sú na debute „The Black Corridors of The Abyssal Depths of Existence Opened Their Gates“ tak tradiční a klasickí pre Black Metal ako je to len možné. Ich nahliadanie na žáner je naozaj morbídne a dekadentné, keďže skladba pôsobí naozaj temne, hrozivo a pochmúrne. Preto hovorím skladba, lebo debut obsahuje len jednu skladbu o časovom pásme bezmála 34 minút, čo je pre prašivú klasickú Black Metalovú kapelu nie len nezvyčajné, ale aj odvážne. Len si skúšam predstaviť, že by sa o niečo podobné pokúsili napr. Bathory, Dark Throne, alebo Samael v 90tych rokoch. Musela byť pre kapelu výzva napísať jednu skladbu ako debut a hlavne skúšať ju muselo byť dosť netradičné, keďže takto si museli dlho držať pozornosť a po dohratí ju zrejme dali znova a znova jej venovať dlhú pozornosť. Mnoho Black Metalových kapiel sa snaží pomocou agresivity a rýchlosti vyvolať démonov z brán pekelných, no MORBID WINDS idú inou cestou. Nesnažia sa ohúriť rýchlosťou ani prílišnou agresivitou, skôr dávajú prednosť striedmemu tempu niekde v strednom poli, rozhodne však netreba očakávať príliš jednoduché a donekonečna sa opakujúce kolovrátkové bubnovanie. Diabolizer (tiež Hell-Born) je skúsený tlčmajster a aj v stredných tempách dokáže byť variabilný a kreatívny v medziach drevného Black Metalu, Skladba nie je až tak melodická a chytľavá akoby sa mohlo na prvý dojem zdať pri jednoduchosti akou oplývajú. Skôr by som povedal, že zapamätateľnejšie sú len určité úseky a zostatok je ich čierna rutina plná mysticizmu a zamorovania atmosférou. Atmosféra je hlavným prvkom „The Black Corridors of The Abyssal Depths of Existence Opened Their Gates“, preto by som absolútne odporúčal počúvať toto dielo niekde osamote, najlepšie v nejakej schátralej budove, alebo niekde vonku za mestom za vhodných podmienok, ktoré dokážu vybičovať ešte hlbšie pochopenie diela. Z ich odkazu je celkom jasné, že sú ovplyvnení druhou vlnou BM na čele s Dark Throne, no cítiť tu aj náznaky ako som spomínal Bathory, ale aj napr. Samael. Gitarové riffy poskakujú ako rozpálené uhlíky v ohnisku, alebo ako zavýjajúci vietor v korunách nočných stromov, prinášajúc nepríjemný pocit zmeny počasia. V skladbe sa nikam neponáhľajú, teda nemožno čakať nejaké prudké zmeny v rytmoch ani kompozícii, mnohé časti sú zahraté na viac krát aby zdôraznili ich rituálny význam. Pri takto ladenom Black Metale a nie príliš hustých riffoch je veľmi dobre počuteľná basová gitara bublajúca ako smradľavý vývar v medenom kotle nad rozhorúčenou pahrebou. Je to čisto pocitová hudba, ktorá lepšie vynikne vo vhodnom prostredí, akoby mala byt reprodukovaná na nejakom veľkom festivale. Svoju významnú úlohu zohráva aj klávesové blúdenie, ktoré zaujímavo kontrastuje čarodejníckemu čarovaniu gitár a to skoro počas celého hracieho času. Našťastie ich zvukové umiestnenie je skôr komorné, ale o to významnejšie, tie chorály pôsobia na poslucháčovu myseľ ako zjavenie mátohy. Album je to naozaj nepríjemne pôsobiaci, môže vyvolávať pocity niečoho nadprirodzeného a oku neviditeľného, skôr tušeného a pôsobivého na dlhú dobu. Zvuk je dokonalou ukážkou analógu a svojim charakterom ešte viac prispieva k celkovej škaredej atmosfére. Pozrite si pozorne obal tohto diela, je tam zachytená oná špecifická atmosféra ich hudby.