Grécky Black Metal je špecifikom už od začiatku 90tych rokov kedy sa zrodili prvé tienisté nahrávky kapiel ako Rotting Christ, Varathron, Necromantia, alebo Thou Art Lord. NAER MATARON však tiež nezaostávajú, vznikli v roku 1994 v Attice, v Aténach a ich nahrávky nedali na seba dlho čakať. Nebudem tu vymenovávať ich všetky albumy, alebo EPčka a ďalšie, pretože je toho naozaj dosť. Podstatné je, že táto kapela je tu dodnes a novinka „Lucitherion “Temple od The Radiant Sun“ vyšla ešte v marci tohto roku. NAER MATARON tvoria dnes traja maniaci, konkrétne Kaiadas na base a vokáloch (jediný a pôvodný člen!), na gitare sa dnes zahrieva Indra známy hlavne z Acherontas a na bicích Asmodeus Draco Dux tiež známy z Azrath-11, alebo Obsidio.
NAER MATARON sa trochu odlišujú od už spomínaných kapiel, používajú omnoho viac násilných Death Metalových riffov, ale to z nich určite nerobí Death Metalovú kapelu. Odlišujú sa taktiež v melodike a tempách. Melodicky sa dosť pohybujú na území stredného východu, ktoré kombinujú s estetikou disonancie. Tempovo používajú dosť obratné a rýchle kadencie, klepačky, nátlakové hranie, ale našťastie nie až tak strojové a drviace ako napr. Krisiun a podobné bandy. Ako som už spomínal, melodicky je ich hudba dosť vyšperkovaná, no nie je to typ melodiky, ktorá by bola priama a chytľavá ako napr. u Septicflesh, kde to niekedy už vážne lezie cez okraj. NAER MATARON sa držia v teritóriu harmónií, ktoré nie sú až tak bežné, aj keď napr. u Melechesh, alebo Arallu ich nájdete. Musím ale napísať, že harmónie nie sú úplne hlboko ponorené do stredovýchodnej hudby, skôr len na povrchu, čerpajú z toho inšpiráciu, ale napr. niektoré riffy mi dosť pripomínajú Morbid Angel z „Blessed Are The Sick“, alebo „Covenant“. Rôzne zasekávané, alebo polo zasekávané riffovanie, celkom komplikované na časovanie a dynamiku. Tieto melodické úseky skoro vždy vyústia do nejakej disharmonickej modulácie, ale nie v takom zmysle, že by začali hrať totálne atonálne anomálie, skôr len na moment poskytnú poslucháčovi akoby protipól melodiky na krátky čas, aby zas mohli nadviazať iným harmonickým riffom, či linkou. Takýto spôsob štruktúrovania skladieb je trochu nezvyčajný a nepoužíva ho veľa kapiel. Napr. Metalové, ale skôr Black Metalové kapely, keď sa už rozhodnú pridať do svojej tvorby atonalitu, používajú ju horlivo, alebo pol na pol s pokrútenou melodikou. Hudba NAER MATARON je z toho pohľadu dosť členitá, komplexná, stále sa mení systém riffovania, melodika je menená niekedy dosť prudko, no je jasne cítiť, že Indra má takéto veci dosť v malíčku a dokáže sa v kompozícii poriadne vyhrať. Aj napriek tejto celkovej členitosti a zložitosti sú si skladby dosť podobné a nesú jasný odkaz a odtlačok kapely. Využíva občas aj jemnocitné moderné riffy, ale skôr len v náznakoch a podobne ako atonalitu, len vždy na krátky čas. Inak preferuje rýchle tremolá, alebo zasekávané či sekané Death riffy. Samozrejme Gréci vychádzajú zo základu Black Metalu, pridávajú ale, ako som spomínal, Death Metalové postupy, ale aj Thrashové agresívne pumpovanie keď sa to do charakteru skladby hodí. Absolútne sa teda vyhýbajú vyslovene pomalým epickejším momentom, samozrejme občas spomalia do stredného tempa, ale nie do Doomového. Melodika je jasne daná, cítiť z nej okultizmus starovekej éry, ale aj mysticizmus a mytológiu, a toto sú presne témy, ktorými sa zaoberajú aj v textoch. Je len prirodzené, že ich hudba nesie v sebe tento odkaz aj po pocitovej a atmosférickej stránke. Jediné čo ma tak trochu mrzí, je vokál, ktorý nie je až tak výnimočný ako napr. u Rotting Christ, alebo špeciálne u Acherontas, kde je to doslova pastva pre uši, Kaiadas používa len monotónnejšie chrčanie, ktoré nie je vyslovene Black Metalovým škrekom, bližšie má skôr k Death Metalovému reptaniu, ale ani to nie je úplne správne označenie, vyslovene o growling nejde. Taktiež to nie je ani typický vokál pre Thrash Metal, skôr by som povedal, že ide o kombináciu všetkých troch, ale typicky to neznie ani pre jeden žáner. Vedel by som si do ich hudby predstaviť expresívnejšie podaný vokál, osobitejší a zapamätateľnejší. Nie že by to vokálne bolo slabé, ale oproti hudbe, ktorá je výrazná a originálna, mi príde jeho prejav slabší. Tým nemám na mysli samotné frázovanie alebo techniku vokálu, tá je fajn, len mohol použiť iný druh vyznenia. V gitarových sólach sa to stredným východom len tak hemží, povedal by som, že tie sú perlou celého diela, aj keď aj ostatné riffy sú zaujímavé a nie tak typické pre určitú Metalovú školu, čo kapele len nahráva body k dobru. Pokiaľ teda máte radi rýchlejší, ale aj násilný a melodickejší Metal smerujúci k tradíciám, ale kombinujúc aj moderné prvky, spirituálne sa však vracajúci k starovekým kultúram, okultizmu a originalite, NAER MATARON bude dobrá voľba pre vás.
NAER MATARON sa trochu odlišujú od už spomínaných kapiel, používajú omnoho viac násilných Death Metalových riffov, ale to z nich určite nerobí Death Metalovú kapelu. Odlišujú sa taktiež v melodike a tempách. Melodicky sa dosť pohybujú na území stredného východu, ktoré kombinujú s estetikou disonancie. Tempovo používajú dosť obratné a rýchle kadencie, klepačky, nátlakové hranie, ale našťastie nie až tak strojové a drviace ako napr. Krisiun a podobné bandy. Ako som už spomínal, melodicky je ich hudba dosť vyšperkovaná, no nie je to typ melodiky, ktorá by bola priama a chytľavá ako napr. u Septicflesh, kde to niekedy už vážne lezie cez okraj. NAER MATARON sa držia v teritóriu harmónií, ktoré nie sú až tak bežné, aj keď napr. u Melechesh, alebo Arallu ich nájdete. Musím ale napísať, že harmónie nie sú úplne hlboko ponorené do stredovýchodnej hudby, skôr len na povrchu, čerpajú z toho inšpiráciu, ale napr. niektoré riffy mi dosť pripomínajú Morbid Angel z „Blessed Are The Sick“, alebo „Covenant“. Rôzne zasekávané, alebo polo zasekávané riffovanie, celkom komplikované na časovanie a dynamiku. Tieto melodické úseky skoro vždy vyústia do nejakej disharmonickej modulácie, ale nie v takom zmysle, že by začali hrať totálne atonálne anomálie, skôr len na moment poskytnú poslucháčovi akoby protipól melodiky na krátky čas, aby zas mohli nadviazať iným harmonickým riffom, či linkou. Takýto spôsob štruktúrovania skladieb je trochu nezvyčajný a nepoužíva ho veľa kapiel. Napr. Metalové, ale skôr Black Metalové kapely, keď sa už rozhodnú pridať do svojej tvorby atonalitu, používajú ju horlivo, alebo pol na pol s pokrútenou melodikou. Hudba NAER MATARON je z toho pohľadu dosť členitá, komplexná, stále sa mení systém riffovania, melodika je menená niekedy dosť prudko, no je jasne cítiť, že Indra má takéto veci dosť v malíčku a dokáže sa v kompozícii poriadne vyhrať. Aj napriek tejto celkovej členitosti a zložitosti sú si skladby dosť podobné a nesú jasný odkaz a odtlačok kapely. Využíva občas aj jemnocitné moderné riffy, ale skôr len v náznakoch a podobne ako atonalitu, len vždy na krátky čas. Inak preferuje rýchle tremolá, alebo zasekávané či sekané Death riffy. Samozrejme Gréci vychádzajú zo základu Black Metalu, pridávajú ale, ako som spomínal, Death Metalové postupy, ale aj Thrashové agresívne pumpovanie keď sa to do charakteru skladby hodí. Absolútne sa teda vyhýbajú vyslovene pomalým epickejším momentom, samozrejme občas spomalia do stredného tempa, ale nie do Doomového. Melodika je jasne daná, cítiť z nej okultizmus starovekej éry, ale aj mysticizmus a mytológiu, a toto sú presne témy, ktorými sa zaoberajú aj v textoch. Je len prirodzené, že ich hudba nesie v sebe tento odkaz aj po pocitovej a atmosférickej stránke. Jediné čo ma tak trochu mrzí, je vokál, ktorý nie je až tak výnimočný ako napr. u Rotting Christ, alebo špeciálne u Acherontas, kde je to doslova pastva pre uši, Kaiadas používa len monotónnejšie chrčanie, ktoré nie je vyslovene Black Metalovým škrekom, bližšie má skôr k Death Metalovému reptaniu, ale ani to nie je úplne správne označenie, vyslovene o growling nejde. Taktiež to nie je ani typický vokál pre Thrash Metal, skôr by som povedal, že ide o kombináciu všetkých troch, ale typicky to neznie ani pre jeden žáner. Vedel by som si do ich hudby predstaviť expresívnejšie podaný vokál, osobitejší a zapamätateľnejší. Nie že by to vokálne bolo slabé, ale oproti hudbe, ktorá je výrazná a originálna, mi príde jeho prejav slabší. Tým nemám na mysli samotné frázovanie alebo techniku vokálu, tá je fajn, len mohol použiť iný druh vyznenia. V gitarových sólach sa to stredným východom len tak hemží, povedal by som, že tie sú perlou celého diela, aj keď aj ostatné riffy sú zaujímavé a nie tak typické pre určitú Metalovú školu, čo kapele len nahráva body k dobru. Pokiaľ teda máte radi rýchlejší, ale aj násilný a melodickejší Metal smerujúci k tradíciám, ale kombinujúc aj moderné prvky, spirituálne sa však vracajúci k starovekým kultúram, okultizmu a originalite, NAER MATARON bude dobrá voľba pre vás.
NAER MATARON „Lucitherion “Temple od The Radiant Sun““, Witching Hour Productions, CD´18, GRC
10/38:45/ 8,75 Mortuary
http://naermataron.webs.com/
10/38:45/ 8,75 Mortuary
http://naermataron.webs.com/
