NAR MATTARU „Ancient Atomic Warfare“, I, Voidhanger Records, CD´15, CHL

NAR MATTARU sa tak trochu vymykajú z čílskej DM scény, neznejú tak besne a zhýralo ako väčšina tamojšej scény, tým ale nechcem povedať že by ich produkcia bola nejaká čajová. Skôr mám na mysli, že sú ovplyvnení aj európskou scénou a kladú dôraz na ťahavejšie a pomalšie tempá, vyvrcholením ktorých je silná atmosféra. Kapela sa dostala do povedomia hlavne vďaka skvelému debutu „Enuma Elish“ kde bol cítiť jednoznačný vplyv starých Incantation hlavne v ich stredných a pomalších variáciách. Novinka sa oproti debutu ani moc nezmenila, Incantation je tu stále cítiť, ale už nie tak vehementne, počuť tu aj vplyvy Bolt Thrower, Aspyx, Demigod, Grave a podobne. NAR MATTARU si zakladajú hlavne na zaujímavých ťahaných melódiách, ktoré keď už raz začnú, snažia sa ich opakovať viac krát dokola, vďaka čomu si „Ancient Atomic Warfare“ ľahšie zapamätáte. Album je preto dosť chytľavý a melodický, no nie v zmysle nejakého komerčného braku. Samozrejme kapela má svoju temnú stránku, ich gitarová hra je zároveň dramatická, pompézna a drásavá, vedia znieť kruto, bezcitne a zákerne. Mnohé momenty sú fakt dosť brutálne, no aj v nich je stále ten melodický atmosférický aspekt. Kapela vsádza na ťažký a undergroundový zvuk v ktorom sa snúbi chorobnosť a atrocitizmus. Ako aj na minulej nahrávke, aj teraz sa ich skladby pohybujú v dlhších časových rozmedziach 6 – 8 minút. Vedia často prekvapiť, po tom čo sa melódia viac krát opakuje, príde nejaký nečakaný zvrat, vyhrávka, sólo, rytmické zvraty a podobne. Povedal by som, že NAR MATTARU hrajú úplne čistý Death Metal v jeho starej forme 90tych rokov. Skladby sú celkom silné, vedia rozvíjať dobré gitarové riffy, postupne ich dokážu obohacovať, otvárať a držať napätie neustále hore. Dobrým príkladom je napr. The Great Serpent of Knowledge. Tu máme ukážkovú prácu s kompozíciou a hlavne v začiatkoch sú riffy slušne napísané. Aj keď sa v kapele nachádza len jeden gitarista, neustále tu máme prelínanie sa dvoch gitarových rovín. Linky sa často od seba dosť odlišujú, no pritom dobre harmonizujú a skladbu komplexne obohacujú. Čo sa týka bicích, nečakajte veľa klepačiek, skôr sa tu stretávame so strednými až stredne pomalými tempami. Viem si predstaviť do riffov tohto druhu aj rýchlejšie a tlakovejšie bicie, no Bliol sa vie dobre za sadou obracať. Často nechá prúdiť stredne rýchly dvojkopák a jeho najväčšou devízou sú prechody a prirodzené zmeny temp. Jednou z najrýchlejších skladieb je Declaration of Supremacy, tu je vplyv Incantation snáď najevidentnejší. Klepačky neustále dorážajú na kosť, do nich sa vynímajú cinkajúce činely a prechody sa obmieňajú v návaloch hnevu. Uprostred skladby nakoniec prichádza spomaľovacia pasáž do ktorej je začlenené epické sólo. Keďže skladba má cez osem minút, gitarista mu prenechal celkom dlhý priestor, a aj keď rozhodne nepatrí k nejakým sólo virtuózom, aj tak zanecháva slušný dojem a málokedy v klasickej Death Metalovej kapele počuť tak dlhé prevedenie. Vokál je položený v dosť nízkych polohách, zrozumiteľnosť je značná, pritom extrémnosť je beštiálna, aj keď na Craiga Pillarda mu ešte čo to chýba, jeho výkon sa do takejto kapely presne hodí. Osobne sa mi „Ancient Atomic Warfare“ páči ešte o niečo viac ako predošlý „Enuma Elish“, zdá sa mi ešte viac dotiahnutejší po produkčnej, ale aj hudobnej stránke. Najdlhšou skladbou je posledná Tribulations of The Gods, ktorá sa nebezpečne približuje až k 10 minútovej časomiere. Tu je najpremakanejšia basgitarová linka, ak to teda basgitara vôbec je, melodicky je zasadená do stredného východu a počuť tu aj nejaké chrastítka a zborové vokály, čo trochu pripomína atmosféru kapiel ako Nile, alebo Melechesh. Textovo kapela stále čerpá z najstarších civilizácií, teda Mezopotámia a ešte možno hlbšie. Musím povedať, že niečo také spirituálne aj v ich hudbe cítim, vytvoriť podobnú atmosféru nie je určite ľahké. „Ancient Atomic Warfare“ určite pre mňa nepatrí medzi najlepšie nahrávky 2015, ale rozhodne ani medzi šedý priemer.