NECROS CHRISTOS "Domedon Doxomedon", Sepulchral Voice Rec CD ´18, GER

Asi nikto nečakal takúto náročnú dávku temnoty, NC prichystali veľmi husté a ťažko stráviteľné sústo, trojitú porciu, ktorou sa prišli rozlúčiť. Nič ľahké na počúvanie, pochopenie ani na napísanie recenzie a určite je veľká škoda, že už neplánujú žiadne ďalšie albumy. Práve tá kapela, ktorá ako jedna z mála dokázala, že aj v posledných rokoch je možné prísť s niečím veľkým a byť vzorom pre mnohých začínajúcich Black / Death hudobníkov. Vydať dnes extrémne CD s obrátenými krížmi už nie je nič šokujúce ako kedysi, NC spravili ale opak, booklet je posiaty normálnymi krížmi a jedna skladba sa dokonca volá I Am Christ. Mors Dalos Ra ale určite nepresedlal na kresťanstvo ako u niektorých white metalových súborov, o postavu Ježiša aj Kabalu sa zaujímal dávno. Neverí, že Ježiš je boží syn, ani že zomrel pre ľudské hriechy, to by bolo príliš jednoduché vysvetlenie. Znova sa stretávame s personálnymi zmenami v rytmickej sekcii kedy za bicie zasadol Španiel Iván Hernández a na basu prišiel Poliak Peter Habura. Tým pádom je nový materiál trochu odlišný od predošlých. Nestačí že sa jedná o tretí album, ešte je rozdelený na 3 disky, na každom je 9 skladieb a zo všetkých 27 je len 9 normálnych, ostatné sú ich klasické medzihry. Táto číselná mágia bola samozrejme zámerná a dokopy trvá celý materiál 113 minút. Opisovať každú jednu skladbu a inštrumentálku by bolo zbytočne dlhé nosenie dreva do lesa, ale pristavím sa hneď pri prvom, už spomínanom opuse I Am Christ, ktorý je tretí najdlhší. Spočiatku sa nesie ešte v pomerne klasickom NC štýle s trasľavými Black Sabbath riffmi, ale po 7.minúte príde zvrat v podobe akustickej gitary, ktorá jej dodáva niečo mystické a rozvetvuje ho do komplexnejšej formy. Mors Dalos Ra začne growlovať slová I Am Christ, I Am Christ, Do you think my Soul is Dead. Riffy, ktoré sa spustia, pripomenú niečo ako orientálny Morbid Angel, to sa počúva jedným dychom. Na NC je skvelé, že sa nesnažia za každú cenu prekonať rýchlosť svetla, ale sa vyžívajú v pomalých, ťažkých riffoch na štýl Candlemass, tým dodávajú svojej hudbe vážnosť a mŕtvolnú atmosféru. V textoch popisujú napr. aj satanské rituály, ktoré Ježiš vykonáva v pekle, čo by sa veriacim určite páčilo. Sólo, ktoré príde v strede Seven Altars Burn in Sin prekvapí asi každého, pretože znie akoby sem ani nepatrilo, niečo ako sólo z Rockovej balady, ale ako prekvapenie im to vyšlo. Veľmi zaujímavý názov skladby má aj predposledná a zároveň najdlhšia In Meditation On the Death of Christ, začínajúca pomerne melodicky, ale nakoniec sa prevalí do ťažkého MA štýlu. Musím pochváliť zvuk, ktorý sa im podarilo dosiahnuť, na jednej strane všetko dobre počuť, ale zároveň má aj dostatočnú špinavosť, pretože bez atmosféry by duša ich hudby zomrela. Predprodukciu robili v španielskom štúdiu Blackstorm, ktoré vlastní jeden známy bicmana Ivána Hernándeza a nachádza sa hlboko v horách, no NC sú spätí s Berlínom, ktorý má svoju kultúrnu aj hudobnú históriu. Iván má podobný štýl búchania ako Kyle Severn, znie to fanaticky a štýlovo, hrá sa s činelmi, vychutnáva si pomalšie kopáky, alebo prechody a vyhýba sa klasickým tempám aké používa väčšina, občas dá dosť náročný rytmus. Mors Dalos Ra sa akosi našiel v orientálnych melódiách, ktoré využíva v akustických vsuvkách a takisto ich občas použije aj The Evil Reverend v sólach. Padajúce riffy a spomalené kopáky je čistý odkaz na Morbid Angel. "Domedon Doxomedon" určite nie je album na bežné počúvanie hocikedy, je určený skôr pre špeciálne príležitosti a vyžaduje špecifické naladenie aj atmosféru okolia. Myslím, že všeobecne bude viac docenený až za niekoľko rokov, pretože je príliš hlboký a trochu aj nadčasový.