NECROVEN „Primordial Subjugation“, Memento Mori, CD´16, ESP

Temného Death Metalu nie je nikdy dosť, mám pocit, že kapiel tohto typu je stále menej než klasických old school Death Metal kapiel, ktoré dbajú hlavne na rytmiku, alebo uctievanie nejakej veličiny a temný aspekt tu býva len hrubo načrtnutý. O moderných Death Metalových kapelách, ktoré to zas hrajú na techniku, rýchlosť a brutalitu úplne pomlčím, tam nájdeme atmosféry asi ako života na mŕtvole. Samozrejme nemyslím ani Death / Black, to je zas samostatný subžáner založený výhradne na atmosfére. Mám na mysli Death Metal, ktorý reprezentujú starý Morbid Angel, Incantation, starý Immolation, Sadistic Intent, Infamy a podobne, novší reprezentanti sú tiež tu, hlavne Dead Congregation sú stále často spomínaní, ale je to zas len klon tých starých kapiel, aj keď dobrý. Preto mi je veľmi sympatická kapela NECROVEN zo Španielska, ktorá samozrejme neprináša nič tak extra nové do tohto žánru, ale rozhodne sa nesnažia ani odobrať bioplazmu z Incantation a Immolation a vytvoriť z nej trochu inú podobizeň či ochabnutú mŕtvolu. Duo J. R. vokály, basa, gitara a basgitara a F. C. basa sú novou a zaujímavou nádejou pre malefický old school Death Metal, ktorých novinka „Primordial Subjugation“ je v poradí už ich druhou radovkou spolu s pár demami a EPčkom. Kapela do svojej tvorby mieša naozaj odpudivé a hrozivé ingrediencie, morbídne harmónie sú akoby záhrobnou symfóniu so skazeným dychom oživeného nebožtíka, to cítiť už z prvého počutia. Samozrejme ani NECROVEN sa neubránia vplyvu spomínaných kapiel, ale nerobia to tak okato a zámerne ako napr. spomínaní Dead Congregation, snažia sa znieť viac neutrálne a svojsky. Do zlovestného Death Metalu vždy patrili rýchle tremolo ohavnosti striedané so zatuchnutými pomalými strašidelnými zákutiami a to sa deje aj v hudbe tejto chásky. Ono by sa to dalo ťahať aj len na rýchlu stopu, no tým by kapela trochu stratila atmosférickú podobu, v tých pomalých dokážu ešte viac vybičovať temné sily, ale som rád, že tieto tendencie im nechýbajú ani v rýchlych momentoch. Kapela je tak trochu ovplyvnená aj fínskou, alebo švédskou školou, cítiť to hlavne pri jednom sóle v skladbe The Ethereal, je to tá dokola opakovaná harmónia, alebo v skladbe Martyrs of Repentance. V prvom rade NECROVEN vedia dobre pracovať s atmosférou v riffoch, poznajú tienisté stránky hudby a vhodne ich aplikujú do svojich postupov, preto pri počúvaní mám pocit, že sa ocitám medzi starými hrobmi, alebo priamo v hlbokej kamennej krypte, kde plápolajú stáročné ohne na stenách a z výklenkov sa škľabia groteskné úškrnky odrezaných a vypreparovaných hláv. Nekromantická atmosféra je tu silná, v tejto krypte len uskutočniť ohavné divadlo so zámerom dostať z tých vyschnutých hláv informácie, ktoré sa ťažko dozvedieť od živých. V skladbe Esoteric Entropy (Gateway To The End) dokonca počuť nánosy prastarých At The Gates, ale to len v určitých momentoch, potom skladba zas jednoznačne padá kamsi do hlbočín beznádeje a smrti. To, čo by som kapele vytkol, je, že nie vždy dodržiavajú úplný súlad v chytľavosti a zapamätateľnosti, pretože väčšina riffov ide dosť do podvedomia, ale niektoré riffy sú zas dosť nemelodické a málo výrazné, no našťastie prevažujú tie prvé spomínané. V už spomínanej skladbe Martyrs of Repentence sa nachádza dosť obludná pasáž v druhej polke skladby, kedy to rozbalí veľmi zaujímavé gitarové sólo zasahujúce až do aiolských stupníc, čo vyvrcholí až v ezoterickú vyhrávku a potom skladba zas náhle preskočí do pentatonickej a desivej Death Metalovej blasfémie. V poslednej skladbe Serpents Crawl Stealthy sa znova často vracajú k aiolickému módu harmónii, čo ma veľmi teší, pretože takto ich hudba nadobúda ešte čistejšie a archaickejšie tvary, skoro celá skladba je vystavaná na tomto princípe a možno je to aj akýsi medzník či horúca predtucha akým smerom sa kapela môže do budúcnosti vybrať. NECROVEN kombinujú ako americkú temnú školu, tak aj vplyvy európskeho dekadentného charakteru, no ako som spomínal, necítim tu prílišné opakovanie riffov, ktoré by boli znevážené čistím kopírovaným. Zvuk „Primordial Subjugation“ je správne vyhrotený do hrozivých kontúr, žiadne moderné prvky, len staromódna nekromancia so stredobasmi, kvíliace a chaotické sóla, zaujímavé hudobné postupy, odporúčam!