NEGURA BUNGET „Tau“, Lupus Longue, CD´15, ROM

Rumunskí pútnici transylvánskymi lesmi NEGURA BUNGET, prichádzajú so svojim novým dielom „Tau“, s novou zostavou a novou hudbou. Táto kapela mi tak trochu pripadá ako naši Luntaic Gods alebo českí SSOGE, nie že by hrali podobnú hudbu, ale snažia sa pretaviť črepiny vlastného folklóru do extrémneho Metalu. Myslím, že NB už má svoje meno a v Rumunsku určite spravili slušnú prácu, jediní, kto im tam môže konkurovať, sú ich bývalí členovia pod názvom Dordeduh hrajúci zas niečo iné, no tiež folkové a spirituálne hlboké. NEGURA sa vyšvihla hlavne na svojom albume „Om“ a potom sa trochu rozkolísali na nestabilných vodách personálnych zmien a ich ďalšie albumy neboli kritikou prijaté s nejakým veľkým nadšením, o to viac sa upriamili všetky oči a uši na novinku. Z môjho pohľadu album funguje, prvé počutia dokonca boli vysoko zaujímavé, hlavne prvá skladba Nametenie je fakt chytľavá, plávajúca až do Death Metalových vôd, slušne tvrdá, no pritom si zachováva temnú krásu a majestátnosť. Prepracovanosť tohto cez 10 minútového tracku nenechá nikoho na pochybách, že títo páni robia celkom dobrú hudbu s atmosférou, kde pomocníkmi sú flauty, rôzne folkové strunové nástroje, akustická gitara a napokon pri tých tvrdo gitarových manévroch aj klávesové nástroje. Myslím, že táto skladba je najreprezentatívnejšia, vokalisti predvádzajú buď hlboké zrozumiteľné growlovanie, alebo hlboké čisté vokály, prípadne chóry, alebo šeptané slovo. Ale pestrosť „Tau“ je celkom veľká, až neviem či im skôr nie je na škodu, každá skladba znie dosť inak a neviem či tvorí dostatočne kompaktný celok, skôr podivnú koláž všetkého možného. Vážnosť, s akou sa stretávame v menovanej skladbe, nie je na celom albume, iné skladby sú omnoho viac experimentálnejšie, alebo avantgardnejšie. Ešte druhá skladba Izbucul Galbenei nadväzuje na Nametenie, hneď prvý riff sa vám celkom kvalitne zašraubuje do podvedomia, a pokračuje v Death Doomových taktoch za doprovodu klávesových zborov, rôznych popevkov. Skladba miestami viac búri a inokedy sa upokojuje ako rieka, no ako celok ide tiež o podarenú vec. Ďalšia La Hotaru Cu Cinci Culmi nemá s Metalom takmer nič spoločné, tu prevláda akustická gitara s miernym vplyvom elektroniky a občasným návalom pomalších kopákov, rumunčina vytvára zvláštne nálady, flauta znie akoby sa jej zvuky prevaľovali niekde nad kopcami ako ranné mračná. Samozrejme je tu použitých viac druhov nástrojov. Pokračujeme s Curgerea Muntelui a zostávame vo folkovej rovine, klávesy, rytmické bubnovanie, nejaký lesný roh alebo niečo podobné, gongy a zaujímavé frázovanie rumunčiny. V tejto skladbe sa začínajú ozývať už trubky a do nich growling, zaujímavé variácie na tému folk a tvrdá hudba, tu trubka hrá prazvláštne melódie, ktoré ale sedia do celkovej atmosféry skladby. Nebudem už ale postupne opisovať všetky skladby, recenzia by sa tak zbytočne natiahla a nudila by. Avantgardnejšie a tým aj menej pochopiteľné momenty prichádzajú už v nasledujúcej Tarim Vílhovnicesc, kde už začínajú dobiedzať aj psychadelické klávesové kreácie, ktoré mi sem až tak nepasujú, alebo v ďalšej Impodobeala Timpului, ktorá určite patrí medzi najzvláštnejšie kúsky. V tej posledne menovanej to pôsobí miestami ako pokus o žart, hopsané čudné tempá, akoby vystrihnuté z nejakej juhoslovanskej komédie s určitou dávkou melanchólie. Ak by spravili chlapi projekt zameraný na takúto hudbu, bral by som to, ale do celkového konceptu mi to skôr príde ako narušenie vnútornej integrity a vážnosti. Škoda, že tieto momenty narúšajú atmosféru, aj keď tie podivnosti majú atmosféru tiež, ale svoju a inú. Keď som mal album napočúvaný, dostavil sa efekt miernej prázdnoty, akoby spľasla bublina a skladby ktoré ma predtým bavili, tak trochu stratili lesk. Posledné dve skladby mi prídu oproti prvým dvom o niečo slabšie, ale majú aj svoje lepšie stránky, ono celý ten album je dosť kostrbatý s lepšími aj slabšími mementami, preto aj moje bodovanie bude kritickejšie. Na jednej strane zaujímavý album, na druhej strane zbytočne prekombinovaný, ale verím, že sa nájdu aj fans, ktorí docenia album v plnej kráse so všetkými vrtochmi, ktoré „Tau“ ponúka.