NEOCAESAR "11:11", Self released CD´17, HOL

NEOCAESAR je pomerne nová holandská DM beštia, ktorá vznikla ešte v roku 2013, no prvé reakcie a ohlasy sa u nás objavili ešte len v posledných mesiacoch, pretože ich debut vyšiel až po 4 rokoch, vo februári 2017. Veľmi im nepomohol ani fakt, že si ho vydali len na vlastné náklady, aj preto je o ňom málo počuť. Momentálne je už pol roka vonku, ale recenzií na nete nie je veľa. Podľa nedávneho rozhovoru však podpísali zmluvu s Nuclear Blast, ktorí im pomôžu s distribúciou. Snáď im to pomôže a ďalší album vyjde už normálne, pod labelom. Ako iste mnohí vedia, hlavným mozgom tejto kapely je Mike van Mastrigt zo starej éry Sinister. Takisto všetci ostatní členovia pochádzajú z rovnakej kapely, len každý hral u nich v rôznych obdobiach. Rozhodujúce je hlavne to, že v zostave figuruje aj Bart van Wallenberg, ktorý bol zodpovedný za kompozíciu albumu "Hate", preto musí byť každému jasné, z akých základov NEOCAESAR vychádza. Síce hral aj na predošlom "Diabolical Summoning", ale ten bol skôr dielom Andre Tolhuizena. Len pre zaujímavosť, bicman Erik de Windt naspieval pre Sinister "Aggressive Measures", ale toto nie je jeho bubenícky debut, okrem iných búchal aj v takých kapelách ako Destroyer 666, alebo Warfather. Basák Michel Alderliefsten nahral basu na "Bastard Saints", alebo gitary u Houwitser. Podobne ako pri albume "Hate", aj "11:11" začína krátkym klávesovým introm aby navodilo pravú temnú až zlovestnú atmosféru. Hneď na úvod sa spustí jeden z vrcholov materiálu, skladba From Hell s atmosférickým, pekelným refrénom. Mike je vo svojom remesle majster a presne vie ako narábať s hlasom. Takmer v každom opuse sú menšie atmo prvky vďaka vokálnemu echu, alebo feelingotvorným riffom, ale až také výrazné ako na spomínanom "Hate" zase nie sú. Trojka Victims of Deception pripomína známu Bastard Saints a rovnako pojednáva o totožnej téme zneužívania detí duchovnými kňazmi. Točili v Holandsku a podarilo sa im namixovať pomerne surový sound, takže nie len vďaka hudbe, ale aj vďaka zvuku sa časovo premiestnime do zlatej éry 90.rokov. Bart vie presne kedy a ako zmeniť náladu riffov pridaním vrstiev, alebo zmenou melodiky. Nesnaží sa to zbytočne komplikovať, počuť že má talent na umenie prirodzene plynúcej kompozície, ktorá zabíja. Silné Thrashové korene boli vždy súčasťou Sinister, preto nemôže prekvapiť ich vplyv aj tu. Napr. v strede šestky Valhalla Rising sa objaví riff akoby vystrihnutý zo známej hymny Criminally Insane vrahov Slayer. Mike bol vždy veľký obdivovateľ najstaršej mytológie a Lovecrafta, preto musel priniesť niečo podobné aj do tejto kapely. Napr. skladba Invocation of the Watcher pojednáva o starých sumerských bohoch a posledná Blood of the Nephilim samozrejme mieri k téme Anunnaki. Rovnako celý obal aj názov albumu poukazujú na hierarchiu starších bohov mezopotámskej mytológie, alebo tajomnú silu numerológie. Na album zaradili aj jednu akustickú inštrumentálku Sigillorum Satanas ako predzvesť blížiaceho sa konca. Posledná Blood of the Nephilim uzatvára album veľkolepým spôsobom, jej úvod pripomína starú pecku Sense of Demise z "Diabolical Summoning". Kto vyrastal na starom Death Metale, alebo ho zaujal album "Hate", toho NEOCAESAR odpráši. Takisto, komu sa zdá súčasný DM bezduchý a plytký, tomu "11:11" vráti vieru v jeho pravú podstatu. Týmto Holanďanom sa podarilo priniesť naspäť starého ducha Sinister, preto by malo byť toto CD povinnosťou pre každého, kto nie je spokojný s ich novými počinmi. V 90.rokoch mal DM inú energiu a stavbu riffov než dnes a toto umenie je hlavným cieľom NEOCAESAR.