NOCTURNUS „The Key“, Earache Records, CD´90, USA

Bolo to niekedy začiatkom skorých 90tych rokov, na mojom stole sa skvel špičkový kazetový magnetofón Mioko kúpený od Viatnamcov a pár nahratých kaziet bolo doslova kultom a uctievaním! Každá nová nahrávka bola niečo ako nový svet, ďalšia dimenzia, dlhé mesiace a roky strávené s novou nahrávkou. Neuveriteľné časy, ktoré sa dnes snáď zdajú ako sen. V nejakej relácii, zrejme Headbenger´s Ball som vzhliadol klip Suffer The Children od Napalm Death a túto kapelu som doslova hltal so všetkým, tak skurvene ťažké, choré, brutálne! Mať celý album nebolo len tak, až som raz šiel po jednej ulici v jednom meste a tam chlapík predával nahraté kazety! Písacím strojom vypísané skladby a podobne, keď som zbadal jednu kazetu, skoro ma tam na mieste prekotilo, Napalm Death „Harmony Corruption“!!! Ani na chvíľu som neváhal a vyvalil za ňu tuším 200 korún československých, to čo bolo na strane B, ma ani nezaujímalo a ani som to vtedy ešte nepoznal, ale bol tam samozrejme NOCTURNUS a ich „The Key“. Samozrejme som si stále púšťal a užíval „Harmony Corruption“, šalel som, neovládal sa a jednoducho to bol vtedy snáď najlepší album aký som počul. Potom neskôr som si pustil teda NOCTURNUS a ono to vôbec nebolo zlé! Samozrejme z dnešného pohľadu je už ich „The Key“ pre mňa omnoho zaujímavejší a rozhodne jeden z najlepších Death Metalových albumov všetkých čias bez debaty!!! Ako dobre, že v začiatkoch Morbid Angel vyhodili Mikea Browninga a ten mohol založiť túto zaujímavú a v tej dobe trestuhodne zaujímavú kapelu, možno by NOCTURNUS ani nikdy nevznikli, nebyť tejto zamotanej situácie. Keď sa povie „The Key“, každý starý Death Metalista si hneď vybaví pojem „prvý DM album s klávesmi“, je to pravda a aká. Do dnešného dňa nikdy nikto neprekonal to šialenstvo čo predviedli títo diabli na debute. Vzniklo mnoho Death Metalových nahrávok kde dosť dominovali klávesy alebo syntezátory, napr. u Pestilence „Testimony of The Ancients“, alebo „Spheres“ kde už skôr šlo o gitarové syntezátory. Väčšina kapiel zaradila tento nástroj ako vedľajší, objavili sa len v niektorých skladbách a často len ako podmaz, no NOCTURNUS tento nástroj vyzdvihli tak vysoko ako to len šlo, dalo by sa povedať rovnocenný nástroj s gitarami. Už len začiatky veľa ich skladieb začínajú neuveriteľnými pazvukmi ako z najvyhrotenejších sci-fi filmov, už len to je obrovský zážitok ako tie klávesy znejú, ako sú skomponované, netradičné, progresívne a nadčasové. Verím tomu, že aj keby „The Key“ vznikol bez klávesov, bol by to rovnako zaujímavý klenot, pretože po aranžérskej, kompozičnej, umeleckej stránke je to stále nadčasový a progresívny Death Metal bez jedinej chyby s obrovskou charizmou. Klávesy dodali celému dielu ešte niečo nadzmyslové, niečo nad rámec geniality. Za celým týmto magickým úkonom stál Louis Panzer, klávesák po ktorého neviem ako sa chlapi dostali a kde ho vyhrabali, zrejme ho reinkarnovali z nejakej cudzej planéty a on prijal hosťovanie v novom druhu hudby, ktorý dovtedy nepočul. Výsledok je okúzľujúci, veľkolepý a neprekonateľný! Skladby ako Lake of Fire, Visions From Beyond The Grave, Neolithic, Undead Journey, Andromeda Strain, Droid Sector vás odpália do vesmírnych diaľav odkiaľ veru niet návratu. Moja najobľúbenejšia skladba je zrejme Neolithic, kde zachytili najdesivejšie a najcudzejšie pocity aké je možné dosiahnuť, pritom skladba je tak silná, že ma chytajú amoky bezodného strachu, hnevu a vnútornej šialenosti. Kompozícia predčí všetko ostatné, spôsob melodiky je strašidelný a monumentálny zároveň. Gitary idú na 100%, klávesové plochy vytvárajú ornú pôdu pre majestátnu atmosféru a vy sa ani nestačíte diviť, že takéto niečo môžu ľudia pozemskí stvoriť. Ak sa pozriem bližšie na gitarovú prácu Mikea a Seana, nedá mi nepovedať, že toto duo sa približuje ku kvazarickým obludnostiam, ich mentálna náplň je deštruktívna, emotívna a čisto umelecká. Obaja sa predháňajú v zaujímavých a komplikovaných riffoch, sú technickí, ťažkí, osobití, sóla lietajú zo všetkých strán, prichádzajú kedykoľvek a vždy v správnom momente (umenie kompozície!). Toľko sól, čo sa nachádza na „The Key“, sa nenachádza snáď na žiadnom inom DM albume, pritom sú tak vyšperkované a dotiahnuté, že pozastavovať sa nad ich dokonalosťou je zbytočné. Riffy základné sú rovnako silné a pestré, ide z nich dosť silná brutalita, na to, že ide o dosť rýchly riffing, pomerne technický a progresívny. Album je celkove vyvážený snáď po všetkých stránkach, silné skladby, dobrá produkcia, technické vymoženosti všetkých zúčastnených, drviaca atmosféra, komplexnosť, hĺbka, variabilita, umelecké precítenie a podobne. Do tohto albumu si neviem predstaviť včleniť ešte nejaký ďalší element, zrejme by už z toho vznikol totálny chaos a nepočúvateľná zmes disharmónie. Najúžasnejšie sú samozrejme gitarové vpády do pomätených klávesových plôch a opačne, tieto súboje sa uskutočňujú neprestajne a album vôbec nepoľavuje! „The Key“ je tak nadčasový, že ak by tento skvost vyšiel aj dnes, desať tisícky ľudí by neveriacky krútilo hlavami z toľkej originality a zverstva v jednom. Nechápem ako ich mohlo napadnúť toľko nápadov už v ranných 90tych rokoch, je viac než jasné, že v tej dobe fanúšikovia klasického Death Metalu nemohli byť na toľký nával hrôzy a progresie zvyknutí, preto bol tento klenot docenený snáď o dekádu aj viac neskôr. Album vždy počúvam bez dychu od začiatku do konca, stále má rovnakú silu, pôsobivosť a to zrejme nestratí nikdy, pokiaľ budú na svete ľudia schopní vnímať umeleckú úroveň extrémnej hudby akou je Death Metal.