NOCTURNUS "Thresholds", Earache Records CD´92, USA

Pre väčšinu fans NOCTURNUS bol určite debut vrcholom ich tvorby, preto sa môže zdať, že jeho nasledovník v mnohom poľavil. Treba si však uvedomiť, že "The Key" bol na tak vysokej úrovni, že oproti nemu je takmer všetko relatívne slabšie. Svoju úlohu zohralo mierne zjednodušenie a prečistenie produkcie, preto je "Thresholds" oproti debutu prístupnejší. Ak si ho ale porovnáme s bežnými dielami, ktoré v tej dobe vychádzali, stále ide o prekliatu kvalitu a originalitu. Mike Browning patrí k tým osobnostiam, že čoho sa chytí, to zaváňa kultovosťou. Na NOCTURNUS bolo zaujímavé, že ho krátko po vydaní ostatní členovia vyhodili aj napriek tomu, že on bol zakladajúcim členom. Jediné, čo sa im potom ešte podarilo vydať, bolo krátke 2 skladbové EP "Nocturnus" kde Mikea nahradil James Marcinek a hneď na to sa kapela rozpadla. Po 6 rokoch sa im podarilo vstať z hrobu, samozrejme bez Mikea, ale ich reunionový album "Ethereal Tomb" už nemal tú správnu šťavu, niečo mu chýbalo, aj preto kapela už len viac menej živorila a držalo ich staré dobré meno. Vráťme sa ale naspäť k "Thresholds". V zostave prebehlo pár zmien, odišiel iba basák Jeff Estes, ktorého nahradil Chris Anderson. Druhou zmenou bol príchod nového samostatného vokalistu menom Dan Izzo čím Mikeovi odpadla jedna záťaž a mohol sa konečne venovať len bicím. Znova točili v Morrisound štúdiu, Tampa, Florida, v decembri 1991, ale album vyšiel až po roku, v decembri 1992. Zaradiť na začiatok albumu najdlhšiu skladbu si dovolí máloktorá kapela, ale NOCTURNUS to spravili, konkrétne ide o Climate Controller s dĺžkou až 7:51, ktorá patrí medzi fans k ich najobľúbenejším. V určitom zmysle má toto dielo niečo spoločné so "Spheres" od Pestilence, alebo skôr opačne, technicky vysoko zvládnuté postupy s bizarnou vesmírnou atmosférou. Myslím, že Pestilence museli byť aspoň sčasti ovplyvnení týmto albumom, len Holanďania zašli ešte oveľa ďalej do psycho haluznosti. Aj napriek tomu si "Thresholds" zachoval svoju originalitu a svojskosť. Klávesy už nehrali len podpornú úlohu v pozadí, ale viac vystrčili rožky do popredia čo bol tiež veľmi odvážny krok začiatkom 90tych rokov. Na jednej strane spolu s Pestilence posunuli hranice Death Metalu do nových dimenzií, ale obaja za to zaplatili následným rozpadom. V každej skladbe sa neustále mení štruktúra hudby, Mike využíva antirytmické tempá. Rovnako sa vyžíva v častých a rýchlych dvojkopákoch čo je typická škola Peteho Sandovala. Zaradili sem aj veľmi časté stupnicové sóla s podivnými vesmírnymi melódiami. Vôbec ich nezaujíma či práve Dan Izzo growluje, alebo nie, umiestňujú ich hocikde a hocikedy, takéto nečakané manévre robia album nepredvídateľným. Žiadny problém im nerobí ani napríklad zastaviť na pár sekúnd celú hudbu a do tejto medzery vložiť krátke sólo, takéto niečo si tiež dovolila máloktorá DM kapela. Kto má rád vesmírne a sci-fi témy z toho hororovejšieho hľadiska, pre toho je tento album ako stvorený. Po textovej stránke sa totiž venujú takým témam ako ovplyvňovanie počasia a globálneho otepľovania pomocou špeciálneho zariadenia, primitívne náboženstvá rôznych kmeňov, neznáme podmorské druhy živočíchov, zmena reality, alebo mimozemšťania. V niektorých recenziách bol vokál Dana Izza prirovnávaný k prvotným dobám Maxa Cavaleru a musím uznať, že niečo na tom je, pohybuje sa rovnako na Thrash Death hranici s drsným frázovaním. Prvý krát nahrali aj oficiálny klip ku skladbe Alter Reality, ktorý bol často vysielaný na MTV v Headbangers Ball. Dielo na obal im teraz nakreslil umelec Pete Knifton, ktorý má na svedomí ešte aj obal "War Master" od Bolt Thrower. Albumu nechýbajú ani chytľavé tempá, ale nerobia to prvoplánovo, je vhodný rovnako na počúvanie doma ako aj naživo, presne trafili stred. Ak si pripočítame ešte podivnú sci-fi atmosféru, vychádza z toho klasika svojho žánru. Myslím, že tieto ich prvé 2 albumy zostanú už navždy neprekonané, preto patria do každej DM zbierky.