Unspeakable Axe spravili celkom rozumné rozhodnutie keď siahli po mladých Amíkoch NUCLEUS. Kapela pochádza z Chicago v štáte Illinoise a tvoria ju Pat O´Hara (bicie), Dan Ozcanli (gitara), Dave Muntean (gitara a vokály) a Ryan Reynolds (basa). Toto kvarteto doposiaľ nahralo len dve EPčka a demo, plus úvodný singel. Až „Sentient“ je ich debutovým albumom. To čo ma teší úplne najviac je fakt, že sa jedná o kapelu zo Spojených štátov a vôbec sa neprikláňajú k typickej americkej brutalite a technike, dokonca neznejú ani moderne a vokalista nemusí chrliť slová s maximálnou možnou kadenciou. Normálne by som až povedal, že táto kapela musí pochádzať z nejakého zapadnutého kúta Európy. Samozrejme sa jedná o klasický Death Metal skôr európskejšieho strihu so zameraním na Škandináviu, ale nájde sa tu aj niečo americké. Kapela sa vzhliadla hlavne vo fínskej scéne Demilich a Demigod, no pridávajú aj niečo z oblasti amerického kontinentu a to konkrétne od nedocenených Timeghoul, prípadne najstarších Gorguts. Chlapi stavajú na podivných harmóniách, ktoré akoby z oka vypadli z vedecko fantastických poviedok o narušenom časopriestore, odkiaľ sem majú prístup prazvláštne mátohy a desutvorné tvory. V melodike sa blíži niečo nepomenovateľné, zvláštne kombinácie tónov a harmónii ponúkajú poslucháčovi nevšedné zážitky a konečne zas niečo divné a čudné, než je bežným zvykom a zaužívaným klišé. Samozrejme nejde o nič extra originálne, nebyť Demilich a Timeghoul, pravdepodobne by títo junáci takto nikdy nezneli, ale vždy je to lepšie akoby mali napodobňovať sto krát odkopírovaný Cannibal Corpse, Suffocation, alebo Deicide. Ale všimol som si, že čerpať z málo poznaných končín disonantného Death Metalu sa stáva menším trendom, kapiel na spôsob Demilich pribúda prekliato veľa, v 90tych rokov okrem Demilich a Timeghoul skoro nič podobné neexistovalo a práve tieto dve kapely stoja za všetkým tým diametrálne odlišným. Kapela samozrejme nie je až tak divne pomätená ako stále dva spomínané spolky, povedal by som, že NUCLEUS sú o poznanie jednoduchší a stráviteľnejší, na druhú stranu táto kapela môže pootvoriť bránu k tým náročnejším. Skladby sú celkom dobre vystavané, nápadité a dobre napočúvateľné, nemusíte mať obavy že by sa jednalo o nejaký krkolomný maglajz. No i tak je v ich harmóniách veľa „iných“ šialeností, ktoré bežne v Death Metale nepočuť. Sú to náhle a odvážnejšie zmeny tónov, riffy nie sú až tak priamočiare, skôr dbajú na nekonvenčné možnosti gitarových stupníc, ale samozrejme tu nájdeme aj klasickejšie Death Metalové postupy, ktoré môžu pripomenúť niečo z debutu Gorguts. Atmosféricky je „Sentient“ na tom slušne, kapela nepotrebuje používať zvláštne nástroje, klávesy alebo čisté avantgardné vokály, vystačí si s úplne klasickým obsadením a vy sa budete cítiť ako v inom svete. Myslím si, že ak by tento materiál vyšiel niekedy v druhej polke 90tych rokov, dnes by bola táto nahrávka vyhľadávanou klasikou Death Metalu, dnes skôr pôsobí ako spomienka na ešte lepšie kapely. Oproti Demilich nemajú NUCLEUS tak prepracovanú rytmiku, ale zas o poznanie razantnejšiu a dynamickejšiu, určite sa dobre ukáže na živých vystúpeniach. Zo sól mám podobné surrealistické pocity ako z mnohých riffov, snažia sa do nich pretaviť obludné a cudzie pocity, ktoré balansujú na pomedzí grotesknej šialenosti a strašidelnej malátnosti, ich technické prevedenie je však celkom zaujímavé. Rytmicky sa nejedná o nič super rýchle až na pár výbehov, kedy sa kapela celkom slušne rozbehne, skôr tu dominujú stredné tempá, ktoré občas zachádzajú do pomalších, alebo stredne rýchlych temp. Aj napriek týmto mojim kritikám som si však „Sentient“ celkom obľúbil, pretože tento štýl Death Metalu je mi dosť blízky.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
NUCLEUS „Sentient“, Unspeakable Axe Records, CD´16, USA


9/37:55/ 8,5                                            Mortuary


https://nucleus.bandcamp.com/