OBITUARY „The End Complete“, R/C Records, CD´92, USA

OBITUARY v 90tych rokoch boli MEGA kapelou, o tom nik nesmie pochybovať, patrili medzi kapely, ktoré Death Metal spolu s Morbid Angel, Death, Massacre, Deicide, Cannibal Corpse, Disincarnate a inými americkými zvermi povýšili na morbídne umenie a situácia sa začínala meniť. O Death Metale sa začalo hovoriť a písať skoro všade, šokujúca a brutálna hudba, ťažkosť, slušné technické zručnosti, neľudské vokály, hrôza. OBITUARY do štýlu priniesli ťažké pocity konca všetkého, zhudobnenie posledných pocitov človeka pri zomieraní, dekadenciu a rozvrat nás samých. Prvé tri albumy sa počítajú medzi to najlepšie čo Floriďania vyprodukovali, prvým albumom „Slowly We Rot“ definitívne ukotvili svoj štýl aj keď bez Celtic Frost by nikdy takto nehrali, povedal by som dokonca, že minimálne 50% svojho úspechu môžu pripísať tejto švajčiarskej legende, to OBITUARY dosť uberá z ich originality. Druhý album im spravil meno s leskom, ktorý trvá dodnes, tam im zas vypomohol gitarový virtuóz James Murphy, ktorý spolu s Schuldinerom patrí medzi najnápaditejších a najsvojráznejších DM gitaristov (do tretice by som pridal Treya Azagtotha, ktorý je pre mňa neprekonateľný). Ten z ich štýlu vyťažil maximum a jeho gitarové úchvatnosti a sóla patria medzi strop samotného žánru. Na „The End Complete“ sa malo ukázať, čo v OBITUARY skutočne je aj bez takého majstra, akým Murphy bol a je. Osobne som sa k tomuto albumu dostal hneď ako vyšiel, prišiel mi v obálke tuším od M. A. Bona spolu s Death „Human“ a Tiamat „Clouds“ ako MC kazety. Pamätám si tie pocity dodnes, neopísateľná radosť, brutálne nadšenie, tie kazety som si snáď brával všade so sebou, stále prezeral booklety a počúval ako vyšinutý. Novinka v tej dobe, od OBITUARY mi pripadala ako zjavenie, už len produkcia zabíjala, pre mňa jednoznačne najťažší album od OBITUARY. Oproti „Cause of Death“ už neboli tak vyšpičkovaní, kompozične vybrúsení a sóla z ďaleka nesiahali tým predošlým ani po päty. No i napriek tomu ide o fantastický album a zrejme ich najortodoxnejšie dielo. Skladby sa na seba dosť podobajú, v harmóniách udržiavali rovnaké postupy, tempá už neboli tak hnusne pomalé a rýchle ako na „Cause of Death“, viac prevládali stredné a stredne pomalšie tempá, aj keď núdza o spomalenia tu nebola. Už úvodná skladba I´m In Pain je kaliber na pohľadanie, dynamicky je skladba pružná, silné riffovanie, dobré sóla a Tardy ručí ako jeleň pri ruji, devastácia! Osobne sa mi páčia rýchle riffy pod sólami čo ukázali aj v nasledujúcej Back To One. Obe skladby patria medzi najzákladnejšie piliere ich rukopisu. V druhej skladbe dokonca popri sólach aj riffy spomaľujú, hrajú sa dobre s rytmikou a aj napriek určitej monotónnosti sa jedná o strhujúcu paľbu. Takto by sa dalo pokračovať ďalej, Dead Silence, komu nezaplesá srdce z tohto tracku? Každý kto v tej dobe počúval tento skvost, určite prepadne silnej nostalgii. Nevravím, že Allan West je slabý sólový gitarista, povedal by som to asi tak, že ak by na predošlom albume nehosťoval Murphy, určite by Allanova práca vyznela viac kreatívnejšie a očarujúcejšie. Aj jeho gitarové tóny sú zábleskami doby, pocitov, patričnej atmosféry, má úplne odlišný prístup k technike a harmóniám, no Murphy je proste génius. Aj teraz v tejto chvíli keď počúvam napr. In The End of Life, behajú mi po chrbte zimomriavky, a to nie len z tohto tracku, celá paleta skladieb je výnimočná a jedinečná. Absolútne si vychutnávam zvuk bicích, tie kopáky mi trhajú kožu a rytmičák je tak šialene nazvučený, že ťažko budete hľadať konkurenciu. Pri takto jednoducho odohratých bicích s tak precíznym zvukom z toho vzniká majstrovské zachádzanie s batériou. John Tardy je nie len majiteľom jedného z najbrutálnejších hlasov v Death Metale, on navyše frázuje ako boh, slová, alebo rôzne výkriky, dusené hrdúsenie vie tak parádne vkomponovať do rytmických riffov a bicích, že aj on je totálnym ťahúňom OBITUARY! Viete si predstaviť, že by kapela mala iného vokalistu s obyčajným murmurom??? V momente by kapele ubralo z plachiet podstatným spôsobom, takto je z neho určite top vokalista s najcharizmatickejším ťahaním a jeho rytmické uurrghh, vám zláme väzy. Z môjho pohľadu patrí „The End Complete“ medzi absolútne najlepšie diela tohto ansámblu, a vôbec Death Metalovej kroniky. Menovať najlepšie skladby by bola zbytočnosť, album funguje ako celok, prežiera sa cez vás ako nukleárna búrka, priam to núti bangrovať a ničiť. Po tomto albume už na mňa OBITUARY nikdy tak nepôsobili choro, ešte stále vydali albumy, ktoré boli dobré, niektoré možno viac než dobré, ale práve táto éra skorých dní tejto legendy je niečo extrémne výnimočné podobne ako v prípade iných Death Metalových legiend.