OBITUARY „Obituary“, Relapse Records, CD´16, USA

OBITUARY vždy patrili medzi najväčšie Death Metalové akty v USA a samozrejme aj na svete. Boli tu na začiatku a sú tu aj dnes. Ich prvé albumy sú doslova Death Metalové encyklopédie. Dnes je táto floridská mašina stále živá a nepôsobí dojmom zomierajúceho dôchodcu. Na to hrajú stále divoko a tvrdo, s dôrazom na základnú tehlu Celtic Frost. Na druhej strane ale treba dodať, že to najlepšie má kapela už za sebou a preč sú časy „Slowly We Rot“, „Cause of Death“ a „The End Complete“. Dá sa povedať, že som celý vývoj prežíval s nimi od začiatku, akoby to bolo včera čo vyšli spomínané diela. Taktiež musím spomenúť, že od albumu „World Demise“ už OBITUARY neboli tou temnou a strašidelnou kapelou ako na začiatku. Sklamanie nie len po textovej, ale najmä hudobnej stránke, viac vplyvov Hard Coru a iného zvuku. Trochu som sa obával novinky, pretože kapela zas vyhlasovala, že natočila skvelý materiál a dala si na ňom záležať, čo je síce pekné, ale máme tu len klasický album ako všetky ich posledné diela. To, čo by som vyzdvihol pre kapelu ako pozitívum, je schopnosť písať silné skladby, riffy sa vtierajú do uší a zostávajú dosť dlho v pamäti. Toto šlo OBITUARY skoro vždy. Ďalším pozitívom je rozhodne nový gitarista Kenny Andrews, ktorý síce nie je tak dobrý ako Murphy, West, či Santola, no z každého má tak trochu niečo, čo je aj dobré aj zlé. Dobré je to preto, že sa dokáže vcítiť do viacero sólových polôh z minulosti kapely a zahrať ich autenticky a zlé preto, že nemá tak osobitý štýl ako jeho predchodcovia. Každé jeho sólo je zahraté dobre, má melodiku, pekné harmonizácie, dokáže plávať aj v rýchlych technických sólach, ale aj pomalších atmosférických. Niektoré sóla sú priam Heavy Metalovým modulom, ale iné zas klasickými Death Metalovými morbídnymi kvíleniami zo záhrobia. Rozhodne je jeho prínos pre kapelu korením a svojimi rôznymi polohami ozvláštňuje a spestruje statické riffy Peresa. Áno, Trevor je skvelý rytmický gitarista, ale jeho hra je už roky tak veľmi podobná, že už dopredu vieme čo presne očakávať. Na novinke počujem niečo ako best of kapely, niektoré skladby mi pripomínajú hlavne časy dávno minulé, dokonca niektoré momenty sú priam kopírovaním seba čo môže vyznievať až tragicky neinovatívne. Pri prvých troch albumoch sa dalo skutočne hovoriť o vývoji, dokonca aj pri štvrtom, aj keď tam im z môjho pohľadu vypadlo z rúk ono strašidelné polienko a už to bol len rytmický Death Metal. To, čo je pre OBITUARY najcharakteristickejšie, nie sú len typické ťažké Celtic Frost riffy, ale aj vokál Johna Tardyho, jedného z najmocnejších Death Metalových vokalistov vôbec. Práve jeho hrdlo sa vždy postará o nepríjemné pocity pre poslucháča a aj on mal veľký podiel na strašidelnom vyznení kapely v začiatkoch. John spieva stále dobre a jeho hlas je stále osobitý, no už to nie je to, čo bývalo. Keď som počul prvý krát „Cause of Death“ začiatkom 90tych a spustil tie svoje jelenie ruje v noci, až mi behali zimomriavky po tele. Navyše do toho morbídne riffy, úžasné pomalé, ťahavé, atmosféra ako z obrazu Gustava Dorého. Pamätám si na strach, ktorý som prežíval pri počúvaní tohto šialeného diela a vždy ma fascinovalo viac a viac. Dnes Tardy viac kričí, čím pôsobí viac Hard Corovo, už nepoužíva toľko hrôzostrašne hlbokých momentov, no stále je to on. Navyše jeho jednoducho napísané texty často vyznievajú skôr kontraproduktívne, hlavne v skladbe End It Now kde stále dokola opakuje frázy do jednoduchých riffov, ale aj o tom je táto kapela. „Obituary“ môže preto pôsobiť na rôznych poslucháčov mnohými smermi, jedni môžu byť radi, že kapela je stále ortodoxne Death Metalová aj keď s malým odtieňom HC, druhá sorta zas môže lamentovať, že sa vôbec nevyvíjajú a stále hrajú to isté do kola, ďalší zas môžu poukazovať na slabšiu kreativitu a originalitu. Ja si myslím, že v každom je niečo z týchto troch smerov. Ono keby tento album splodila nová kapela a OBITUARY by neexistovali, celé by to vypálilo inak, ale pre ortodoxných fanúšikov OBITUARY to aj tak bude album roka.