OBSCURE BURIAL „Epiphany“, Invictus Productions, Demo ´14, FIN

To, čo si vážim najviac na tejto kapele, je totálna vernosť undergroundu a prehnitému zvuku, tým chcem povedať, že veľmi dúfam, že ak raz príde na dlhohrajúce CD, chlapi nepoužijú čistejší a uhladenejší zvuk! OBSCURE BURIAL proste musia byť ohyzdnou drsnou kapelou, ktorá vyláme vaše zuby na jednu ranu, tak surové a beštiálne! Po predošlom deme „God´s Abomination“ prichádza ďalšie demo, ktorému som musel prísť na chuť. Po prvých vypočutiach som si hovoril, že predošlé demo bolo jednoducho lepšie, ale toto je materiál, ktorý treba pozorne vypočuť veľa krát aby rástla jeho sila, kto tak neučiní a odpíše „Epiphany“ príliš skoro, spraví veľkú chybu. Pred písaním tejto recenzie som si demo vypočul asi 5 krát po sebe a pri šiestom píšem, neviem sa nabažiť toho hnusu. „Epiphany“ znova ponúka 4 hrobmi napáchnuté songy s prašivým Death / Blackom najprimitívnejšej podoby. Už prvá skladba Night Queen uvádza poslucháča do stavu zohavujúceho tranzu, bicie znejú tak nekompromisne a nečisto, že keď si predstavím, že by to bolo nahraté cez triggery, asi by som to v momente preklial. Gitary sa snažia napodobniť rovnaký efekt surovosti, ostrý zvuk gitár je zároveň aj neuhladený a hlučný, celková stena zvukovej masy, ktorá sa na vás neustále valí, formuje plaziacu sa hrôzu. Druhá a tretia skladba, teda Dweller In The Abyss a Daemonic Incantation sú rozhodne tým najlepším, čo toto demo ponúka. Obe skladby neponúkajú nič iné, len skvele skomponovanú priepasť padlých tieňov, viem si 100% predstaviť ako tieto skladby vyznievajú na živo, musí to byť presne ako na deme, pretože zvuk skutočne znie akoby to bolo nahraté naživo a naraz. V ich hudbe sa snúbi nehumánna zverskosť s pocitmi mučenia a nekromantickými rituálmi, skladby majú skvelú gradáciu a riffy na seba nebezpečne nadväzujú. Slovo nebezpečne som nepoužil náhodne, totiž najlepšie vystihuje podstatu atmosféry, zažili ste už rituál prevádzaný tieňmi v útrobách nepoškvrnenej jaskyne? Keď vzduch je preplnený sladkastou vôňou krvi a slabé svetlo, ktoré ožaruje netváre zohavených nemá žiadny zdroj? Presne takéto vízie ma mátajú pri počúvaní OBSCURE BURIAL, všetko tu sedí ako má, vokály sú skvele prispôsobené celému rituálu a nič tu nie je náhodné. Zbytočné sú slová, aj keď hudbu treba nejakým spôsobom priblížiť, často je lepšie opísať skôr pocity a priblížiť atmosféru, než písať o riffoch a tempách. Jedno z najlepších dem tohto roku.