OCCULTATION „Silence In The Ancestral House“, Profound Lore Records, CD´14, USA

Málokedy sa zaoberám Doom Metalom, no prípad OCCULTATION je iná káva, ich škatuľka Doom Metal môže byť trochu mätúca, nie je to v žiadnom prípade nič smutno depresívne, či melancholické, aj keď hudba pomalá zväčša je. Videl by som tu aj ovplyvnenie okultným Rockom či Metalom. Z odkazu ich temnej hudby sa zrkadlí všade prítomná aura strašidelnosti a úzkosti, samozrejme taktiež temnoty a nečistoty. Hudba OCCULTATION je postavená na základoch Rocku a klasického Metalu, trio neženie nič do extrému a na prvé počutie môže u niekoho vyvolať pocit nudy. Gitarové riffy sú veľmi jednoduché a priamočiare, ale feeling ktorý E. M. dosahuje, je nadpozemský, od prvého zahrabnutia do strún mám pocit akoby som sa ocitol mimo reality a astrálne ma odnáša niekam ďaleko a preč. Celý album je akýmsi sprievodcom po sférach neznámych, netušíte či len zľahka spíte alebo omráčene bdiete, rozhodne sa nachádzam v zvláštnych mentálnych stavoch kde nič nie je tak, ako to bolo v doterajšom súlade. Pocity a atmosféra sú jednoznačne tým, čím tento album je, sú jeho hlavnými stavebnými prvkami a hnacím motorom, preto rozoberať toto grandiózne dielo po hudobných detailoch nemá význam. Ďalším dôležitým prvkom v ich hudbe je vokál o ktorý sa starajú dve ženy, A. L. na base a V. B. na bicích, priznajme si, že ani jedna z nich nie je nejakou extra speváčkou, ich tónový rozsah sa pohybuje v dosť rovnakých a hlbokých sférach, no obe dokážu veľmi dobre pracovať s atmosférou a pocitmi. Svoje hlasivky veľmi dobre prispôsobili ponurým pocitom gitary, akoby recitovali okultné ódy v podzemnom kostole plnom chladu a tmavých kútov mierne osvetlených pochodňami. Neviem a ani nechcem si tu predstaviť speváčku s veľkým hlasovým rozsahom a príjemným zvonivým hlasom, celá katedrála by sa zrúcala ako pootočením kameňa v útrobách stavby. „Silence In The Ancestral House“ je dielom undergroundovým, nemá žiadne veľké ambície stať sa bestsellerom, je ako tajomná žiariaca hmota pochmúrne blikajúca v najhlbšej temnote, kde v oknách vidno len pokrivené tváre času a priestoru. Pritom je ale albumom veľmi konzistentným, pevným, uceleným, úžas ma sprevádza vždy počas celého hracieho času a ja sa prechádzam po jeho veľkolepých sieňach, po sklenených podlahách pod ktorými sa skrýva večnosť. Všetky skladby sú veľmi dobre napísané a skomponované, ani jeden track tu nie je zbytočne, ani jeden nie je slabším článkom v reťazi, práve naopak, čo skladba to bomba! E. M. pracuje s veľmi podivnými a zvláštnymi harmóniami, melódie sú nejakým spôsobom prekliate a cudzie, pritom ak ich vstrebáte, naplnia vás tisícimi rozkošami a túžbami. Kapely, ktoré by som prirovnal k hudbe OCCULTATION, by boli zrejme starý Candlemass, vypočujte si napr. predposlednú Forever Hereafter, alebo pocitovo spríbuznených In Solitude, Ghost či Coven, všetky tieto kapely pracujú na podobnej frekvencii hrôzy a bizarnosti, aj keď každá z nich je úplne silnou a zvláštnou substanciou. Ešte by som snáď mohol k pozitívnosti tohto diela spomenúť nádherné využitie orgánu, to má za následok vytvorenie ďalšej dimenzie atmosféry a hustoty „Silence In The Ancestral House“, o tento nástroj sa taktiež postaral E. M. Mystické dielo a rozhodne jeden z najlepších albumov minulého roku.