OCTOBER 31 „Bury The Hatchet“, Hell´s Headbangers Records, CD´14, USA

To, že Deceased majú Heavy Metalové chúťky musí byť jasné každému kto sa s touto kapelou stretol, ich Death / Thrash mal vždy v sebe aj kvapku Heavy Metalu, a myslím, že čím novší album, tým viac! Deceased vznikli v roku 1985 a o 10 rokov neskôr založil King Fowley OCTOBER 31 ako Heavy Metalovú odpoveď. Síce som nikdy OCTOBER 31 nepočúval a dostal som sa až k tomuto novému albumu, ale musím povedať, že aj keď je tu z Deceased len King, hudba OCTOBER 31 má k Deceased tak blízko ako je to len možné, či už spôsobom melodiky, atmosféry, pocitmi, zvukom, aurou, vokálom, všetko mi tu pripomína Deceased. Ak by mi niekto pustil album „Bury The Hatchet“ len tak náhodou, určite by som tam Deceased buď odhalil, alebo by som si myslel, že ich niekto veľmi kvalitne kopíruje. Ako sú Deceased extrémni a hrajú Death / Thrash s príznakmi Heavy Metalu, tak OCTOBER 31 sú zas Heavy Metal s extrémnym feelingom Thrash / Deathu, ako Jin - Jang. Chlapi všetko držia v presne tak undergroundovom chápaní ako Deceased, čiže nečistý zvuk, no vysoko kvalitná hudba, určite sa potešíte klasickým refrénom bez ktorých si Heavy Metal nemožno predstaviť, taktiež nesmú chýbať prepracované gitarové sóla a jednoduché štruktúry skladieb. Áno, tu je najväčší rozdiel medzi oboma kapelami, Deceased sú viac komplexnejší, majú dlhšie skladby a zložitejšie štruktúry, inak môžem každému fanúšikovi Deceased túto kapelu odporučiť. Narazíte tu na rovnako mysteriózne a strašidelné pocity, akoby vystrihnuté z poviedok Lovecrafta, Poeho, či starých Noir alebo Hammer Horrorov. Všetkému kraľujú chytľavé a nejakým spôsobom pošahané melódie, sú úchylné, desivé a strašidelné ako tmavá postava stojaca na konci najtmavšej povaly upierajúc na vás svietiace červené oči. Aj keď hudobne je to klasický Heavy Metal, predsa sú len gitary viac ťažšie a extrémnejšie vyznievajúce, prirovnal by som ich znenie ku klasickým King Diamond na albumoch ako „The Spider´s Lullabye“ či „The Graveyard“. Podobne ako u Deceased je tu cítiť snahu vytvoriť silné skladby, ktoré sa vám vryjú do pamäte po pár vypočutiach, no našťastie nejde o trápne a komerčné lepkavé sračky, ktoré sa vás neskôr budú držať aj na wc, ale o výborne prepracované melódie s hĺbkou, nič prvoplánové, skôr budete mať chuť si nahrávku vypočuť často, alebo kedykoľvek. Aj keď King používa miernejší a povedzme civilnejší prejav oproti jeho domácej kapele, stále je v jeho hlase jeho typický výraz, osobnosť a stále znie extrémnejšie než bežní Heavy Metaloví vokalisti, vôbec sa vyhýba výškam na spôsob King Diamond či Judas Priest, spieva podobne ako v Deceased, jeho frázovanie a feeling sú rozpoznateľné po všetkých chotároch. Album obsahuje aj cover verziu od Icon Under My Gun, ktorá z môjho pohľadu jednoznačne patrí medzi najlepšie skladby na albume, a to ja zväčša covery nemusím! Samozrejme tým nechcem povedať, že ich vlastné skladby sú slabšie, len tento song je jednoducho bomba a má feeling, ktorý sa možno nepodarilo dosiahnuť ani kapele samotnej. Celý album je inak vyrovnaný čo sa týka skladieb, všetko šliape ako dobre premazaný stroj, nahrávka má neustály drive, nápaditosť a energiu, viem si predstaviť, že na ich koncertoch to musí celkom dobre vypáliť a vlasaté monštrá vo vestách a krivákoch sa idú pozabíjať pod pódiom. Na to, že kapela existuje od roku 1995, je „Bury The Hatchet“ ešte len ich štvrtým radovým albumom a dokonca novinka vyšla po deviatych rokoch od posledného albumu „No Survivos“. Za najlepšiu vlastnú skladbu by som označil predposlednú Voodoo Island s tak mysterióznymi sekvenciami, že im to žeriem aj s navijakom, skladba mi pripomína veľmi Deceased v období „Supernatural Addiction“. Textovo tu máme okrem klasických tém ako Heavy Metal, sloboda, aj hrôzu, šialenstvo a smrť, takže dokopy mám z ich nového albumu radosť a som rád, že som sa k tejto Heavy Metalovej kapele dostal.