Kapiel stále pribúda viac a viac, stačí sa prehrabávať novými archívmi Metal Archives, alebo hľadať na youtube, či bandcamp, či prehliadať vydávané veci mnohých zaujímavých labelov, niekedy je to už fakt ako bičovanie dažďom a z každej strany sa na vás rútia ďalšie a ďalšie nové kapely. Aj CULT OF EXTINCTION patria medzi novšie mená na nemeckej Black / Death scéne, no ich debut „Ritual In The Absolute Absence of Light“ zostal tak trochu nepovšimnutý. Mal by som ale skôr používať jednotné číslo, keďže sa jedná o one man band. Doteraz bolo vydané len EP „Black Nuclear Magick Attack“, ktoré už myslím hovorí za všetko. Tu sa operuje vo vodách Bestial War Metalu, aj keď až taký nápor ako Revenge, Blasphemy, či Conqueror to zas nie je. Void nechce úplne a jasne demolovať všetko čo mu príde do cesty, aj keď si myslím, že práve deštrukcia a zničenie ľudstva patrí medzi zásadné myšlienky jeho cesty. Samozrejme máme tu vyslovene útočné výbuchy v každej skladbe, no myslím si, že hlavne vďaka zvuku sa tomu nedostáva tej správnej vyhladzovacej aktivite. Zvuk mi príde príliš čistý a dosť stredo výškový, čo ale nemusí byť vždy od veci. Void totiž do svojej tvorby zapracováva aj atmosférické prvky, niekedy mi prídu až ako kozmické, či sférické. Mnohé gitarové vyhrávky či sóla majú zvláštny efekt, totálne extraterestriálny a akoby sa to všetko nieslo ponad celú hudbu, alebo produkciu. Zvuk všetkých týchto sól a vyhrávok je v dosť silnom kontraste ku spodným búrlivým a brutálnym gitarám, akoby to hral niekto mimo kapely, alebo dodatočne to neskôr dohral s iným zvukom pre podtrhnutie onej presahujúcej atmosféry. Na druhej strane musím povedať, že práve tieto prvky robia „Ritual In The Absolute Absence of Light“ zaujímavým dielom, aj keď na druhú stranu fans ultra War Metalu zrejme nepotešia, skôr len tých otvorenejších. Podľa toho čo píšem, sa môže zdať, že CULT OF EXTINCTION je nejaká experimentálnejšia, alebo soft verzia War Metalu. Ono do určitej miery to môže tak byť, ale zas kto má rád vyhladzováky a zbesilosť, určite si tu tiež toho veľa nájde, pretože tieto tvoria podstatnú časť diela. Z toho čo zostáva tej menšej časti ale usudzujem, že Void je celkom skúsený hudobník a určite by sa dokázal oháňať možno aj v čistom atmosférickom Death Metale, napr. na spôsob Mithras, alebo by dokázal spáchať aj zaujímavý avantgardnejší Black Metalový akt. Takto „Ritual In The Absolute Absence of Light“ pôsobí trochu schizofrenicky. Len sa započúvajte do začiatku Possessed By A Servant of Iblis. Podľa tejto časti by málokoho napadlo, že neskôr príde peklo ako sračka a rozmetá vás to po okolitých stenách. Ale z tých brutálnych častí je jasne poznať, že jediný aktér a kreator materiálu má veľmi dobre napočúvané rôzne Death / Black diela a presne vie, o čom War Metal je, len ho chce podať trochu odlišným spôsobom. Niektoré atmosférické gitarové linky, ktoré počuť akoby prichádzali z kozmu, pôsobia ako klávesové plochy, aj keď prinášajú morbídne harmónie, ale ako celok to stojí za pozornosť. Najviac sa mi asi nepáči zvuk bicích, tie na mňa pôsobia trochu oddelene, akoby boli tiež dodatočne nahraté v inom štúdiu s iným producentom, vôbec by im nezaškodilo viac prirodzenosti a brutality. Priznám sa, keď som nahrávku počúval prvý krát, zo začiatku som premýšľal, či nebol použitý automat. Vokály sú zverské, nájdete tu absolútne mocné, hlboké chrochtanie, ako aj agonické kričanie, či rôzne ryky ako keď sviňu zabíjajú. Vďaka týmto rôznym atmosférickým úkazom sa album dá celkom ľahšie napočúvať, samozrejme myslene oproti Conqueror, alebo Revenge, kde je tonalita maximálne zadupaná. Celkom slušný album, ktorý ale myslím veľkú dieru do sveta War Metalu nespraví, no nie pre slabú kvalitu, ale pre nie až takú 100% oddanosť a extrémnosť.
CULT OF EXTINCTION „Ritual In The Absolute Absence of Light“, Iron Bonehead Productions, CD´19, GER


8/32:07/ 6                                                  Mortuary


https://cultofextinction.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]