OGDRU JAHAD „I“, Iron Bonehead Productions, CD ´13, DEN
Nie je ľahké v dnešnej dobe prísť na trh s originálnou kožou, no treba povedať, že mnohé extrémne kapely sa o to vôbec ani nepokúšajú, často stačí štylizovane prísť so starými riffmi, vytvoriť nové skladby a vzdať tak poctu starému poctivému Metalu. Presne o tomto je aj OGDRU JAHAD, kapela v ktorej pôsobí Necrodevil zo SADOMATOR, meno kapely zvolil z komixu o Hellboyovi, ktorý bol koniec koncov inšpirovaný Lovecraftom. Kto už SADOMATOR počul, vie, o čo môže v tomto prípade ísť, pekelný a blasfemizujúci primitívny Black / Death. Ak som na začiatku písal o uctievaní nejakého kultu, tak v tomto prípade sú to staré kultové smečky BLASPHEMY, či BEHERIT, alebo dnešné PROSANCTUS INFERI, PROFANATICA. Myslím, že pre fans týchto kapiel ani netreba viac čo dodať, kto počúva túto odnož extrému, bude pri „I“ slintať krvavo. Pílivé nekonečné tremolá s primitívnou melodikou dávajú tušiť nezapečatené zlo v čiernom džbáne s tajomnou sigiliou na stene. Jedine okultne zameraní fans, a absolútni vyznávači znesväcovania môžu pochopiť túto bohapustú sračku plnú smradľavej polo tekutiny v čiernom džbáne, skúste sa napiť a potom vyrieknite zaklínadlá! Skladby sú typické pre tento štýl, krátke vypalovačky, zväčša monotónne riffy, jeden by povedal, že každá skladba je ako všetky, čo je do určitej miery pravda, tento štýl Black / Deathu postráda akékoľvek progresívne chápanie hudby, ak by som to mal opísať pre neznalých, predstavte si, že vás niekto neustále reže britvou na tvári, stále, stále, už máte miesto tváre cári narezanej kože a stále vás režú, do nekonečna! Jediné čo vytŕča v hudbe OGDRU JAHAD, sú zvláštne pôsobiace sóla, pri tejto primitívnej hudbe sú tu akoby schopný života budič, dobre zahraté, dobre skomponované, pocitové, skoro vždy sólo príde nečakane. Ako úder blesku na čistej oblohe, no ako rýchlo začne, tak aj rýchlo skončí a znova sa topíte na dne primitívnej hrôzy. Úplným špecifikom je geniálny vokál Necrodevila, z jeho prejavu srší vražedné zlo, perverzita, ošťaná hostia, krv na oltári, nie je to typický Blackový sypot, a už vôbec nie Deathový murmur, ale polo škrek zúfalého bastarda uprostred hlbokých lesov v starom rozpadnutom kláštore. Bicie si idú zväčša svojim drásavým spôsobom bubnovania, mnohí by to rovnako označili za primitívne trieskanie s čím sa dá súhlasiť, no pozor na mnohé fanatické tempá Undeita, často rozpúta šialené manévre a pod pódiom to musí vyzerať ako na jatkách. Najsilnejšie songy sú Unholy Blessing, Empty Jehovah, Glories of Mary, Necromantic Rites a Hobo of Nazareth, ostatné skladby len dopĺňajú atmosféru blasfémie a snažia sa ničiť všetko posvätené a sväté, ničiaca jazda naprieč poľami plameňov a vybuchujúcich gejzírov síry.
11/30:46/ 8,25 Mortuary
www.facebook.com/pages/Ogdru-Jahad/155162547966767
Nie je ľahké v dnešnej dobe prísť na trh s originálnou kožou, no treba povedať, že mnohé extrémne kapely sa o to vôbec ani nepokúšajú, často stačí štylizovane prísť so starými riffmi, vytvoriť nové skladby a vzdať tak poctu starému poctivému Metalu. Presne o tomto je aj OGDRU JAHAD, kapela v ktorej pôsobí Necrodevil zo SADOMATOR, meno kapely zvolil z komixu o Hellboyovi, ktorý bol koniec koncov inšpirovaný Lovecraftom. Kto už SADOMATOR počul, vie, o čo môže v tomto prípade ísť, pekelný a blasfemizujúci primitívny Black / Death. Ak som na začiatku písal o uctievaní nejakého kultu, tak v tomto prípade sú to staré kultové smečky BLASPHEMY, či BEHERIT, alebo dnešné PROSANCTUS INFERI, PROFANATICA. Myslím, že pre fans týchto kapiel ani netreba viac čo dodať, kto počúva túto odnož extrému, bude pri „I“ slintať krvavo. Pílivé nekonečné tremolá s primitívnou melodikou dávajú tušiť nezapečatené zlo v čiernom džbáne s tajomnou sigiliou na stene. Jedine okultne zameraní fans, a absolútni vyznávači znesväcovania môžu pochopiť túto bohapustú sračku plnú smradľavej polo tekutiny v čiernom džbáne, skúste sa napiť a potom vyrieknite zaklínadlá! Skladby sú typické pre tento štýl, krátke vypalovačky, zväčša monotónne riffy, jeden by povedal, že každá skladba je ako všetky, čo je do určitej miery pravda, tento štýl Black / Deathu postráda akékoľvek progresívne chápanie hudby, ak by som to mal opísať pre neznalých, predstavte si, že vás niekto neustále reže britvou na tvári, stále, stále, už máte miesto tváre cári narezanej kože a stále vás režú, do nekonečna! Jediné čo vytŕča v hudbe OGDRU JAHAD, sú zvláštne pôsobiace sóla, pri tejto primitívnej hudbe sú tu akoby schopný života budič, dobre zahraté, dobre skomponované, pocitové, skoro vždy sólo príde nečakane. Ako úder blesku na čistej oblohe, no ako rýchlo začne, tak aj rýchlo skončí a znova sa topíte na dne primitívnej hrôzy. Úplným špecifikom je geniálny vokál Necrodevila, z jeho prejavu srší vražedné zlo, perverzita, ošťaná hostia, krv na oltári, nie je to typický Blackový sypot, a už vôbec nie Deathový murmur, ale polo škrek zúfalého bastarda uprostred hlbokých lesov v starom rozpadnutom kláštore. Bicie si idú zväčša svojim drásavým spôsobom bubnovania, mnohí by to rovnako označili za primitívne trieskanie s čím sa dá súhlasiť, no pozor na mnohé fanatické tempá Undeita, často rozpúta šialené manévre a pod pódiom to musí vyzerať ako na jatkách. Najsilnejšie songy sú Unholy Blessing, Empty Jehovah, Glories of Mary, Necromantic Rites a Hobo of Nazareth, ostatné skladby len dopĺňajú atmosféru blasfémie a snažia sa ničiť všetko posvätené a sväté, ničiaca jazda naprieč poľami plameňov a vybuchujúcich gejzírov síry.
11/30:46/ 8,25 Mortuary
www.facebook.com/pages/Ogdru-Jahad/155162547966767
